Viete pestovať kivi?

Aktinídie, známe ako kivi, si už našli svojich obdivovateľov aj medzi našimi záhradkármi. Pestovať ich však môžeme iba v teplých, vinohradníckych oblastiach a na chránených miestach, ako sú južné strany chatky či domčeka.

Pred niekoľkými rokmi sa k nám dostali iba dvojdomé rastliny aktinídie, nazývané aj kivi. Z odrôd spomenieme Abbot, Allison, Bruno, Hayward, Montgomery, tomuri, Vincent a iné. Opeľoval ich hmyz. V poslednom období bola vyšľachtená odrody Jenny, ktorá je obojpohlavná a samoopelivá, čo je pestovateľsky veľmi výhodné, lebo nepotrebuje aj samčie aj samičie rastliny, čím ušetríme priestor.

Pestujeme kivi

Ak sa rozhodneme pestovať kivi, úplne nám postačí jedna alebo dve rastliny. Veď na jednej rastline sa môže urodiť aj tristo plodov. Aktinídia je vlastne opadavá liana dorastajúca až do dĺžky deväť metrov, preto ju možno viesť na drôtenke ako vinič hroznorodý. Jarné, novovypučané výhonky sú veľmi citlivé na nízke teploty a ľahko namŕzajú, a tak je dobré mať k dispozícii ochranné prostriedky na prikrytie, napríklad vrecovinu, fóliu a podobne. Pre jej citlivosť sa pestuje aj pod fóliovníkmi. Na zimu je vhodné korene prikryť. Sadenice si môžeme vypestovať zo semena, ale vtedy je ťažké určiť samčie a samičie rastliny. Preto radšej uplatňujeme vegetatívne rozmnožovanie odrezkami alebo štepením. Najúspešnejšie je použiť odrezky z rodiacich rastlín skoro na jar alebo v júni. Zakorenené odrezky môžeme vysádzať od jari do jesene pod podmienkou, že si ich predpestujeme v korenáčoch. Treba pamätať na to, že mladé rastliny sú chúlostivé, preto je najlepšie, ak ich zazimujeme v parenisku alebo v studenom skleníku.

Pred výsadbou na trvalé stanovište pôdu zmiešame s vyhnojeným kompostom alebo dokonale rozloženým hnojom. Pôda má byť priepustná, hlboká, výživná a prekyprená aspoň do hĺbky šesťdesiat centimetrov. V ťažkej pôde rastliny dlho vegetujú a namŕzajú. V ďalších rokoch dbáme na prihnojovanie najmä hospodárskymi hnojivami.

Plody sa vytvárajú na jednoročnom dreve. Aj keď sú v našich podmienkach podstatne menšie, majú vysoký obsah vitamínu C. Liany začínajú rodiť po šiestich až ôsmich rokoch po výsadbe. Počas roka treba rastliny sledovať a konáriky usmerňovať, lebo mladučké výhonky pri kontakte s rovným starším drevom alebo drôtom sa začínajú okolo nich ovíjať, čím dochádza k znehodnoteniu časti rastliny. Aktinídie pomerne dobre odolávajú chorobám a škodcom, predsa však treba dávať pozor na štítničky, koreňovú hnilobu a hnilobu plodov.

Dôležité rady

– rastliny vysádzame na vzdialenosť najmenej tri metre od seba.
– približne vo vzdialenosti 50 cm od seba po drôtenke vedieme výhonky nových konárov dlhé dva až tri metre.
– v prvých rokoch vytvoríme kostru a na nej režeme čapíky s dvoma až štyrmi púčikmi, z ktorých vyrastú rodivé konáre dlhé až dva metre.
– po nasadení plodov v júni zrežeme výhonky za posledným plodom a druhýkrát režeme po opade lístia.
– predjarný rez robíme skôr ako na viniči hroznorodom, pretože zavčasu začína „plakať“, teda roniť miazgu, takže by sa strácali živiny.