Lagenária – Indická uhorka
Je to ľudový názov pre lagenáriu (Lagenaria siceraria), ktorú pestujú len v najteplejších miestach južného Slovenska, lebo je mimoriadne teplomilná. V iných oblastiach sa dá s úspechom pestovať iba v skleníku a fóliovníku.
Tieto jednoročné rastliny majú hranatú, chlpatú lodyhu a srdcovité alebo obličkovité listy. Bujne rastú, majú pomerne krátky kolovitý koreň, ktorý sa od bazálnej časti zužuje a bohato rozkonáruje. Samičie a samčie kvety na dlhej stopke sú biele, vyrastajú jednotlivo a rýchlo vädnú. Najprv sa objavujú samčie kvety, až po nich samičie. Plody sú najrôznejších, často bizarných tvarov a rozdielnych veľkostí. Ich tvar pripomína hrušku, kyjak alebo fľašku. Spočiatku sú mäkké, neskôr stvrdnú a dužina vyschne. Preto sa suché, vyčistené plody používajú ako obľúbené prírodné nádoby na vodu a iné tekutiny, ale aj ako dekorácia. Semená majú charakteristický šípkovitý tvar, pripomínajúci niektoré nočné motýle. V čase zrelosti sú sfarbené na sivo.
Lagenárie sú obľúbenou zeleninou najmä v Ázii. Používajú sa mladé plody, kým majú jemné a krehké pletivá. V čerstvom stave obsahujú asi 95 % vody, 0,6 % N látok, 0,1 % tuku, 3 % sacharidov, 1 % buničiny a 0,5 % minerálnych látok. Z vitamínov A, B1, B2 a C. Sú zaujímavé vysokým obsahom minerálnych látok a vlákniny, nízkou nutričnou hodnotou, preto sú vhodné na redukčnú diétu aj pre diabetikov.
V poslednom čase sa aj medzi našimi záhradkármi objavuje jedna z početných variet lagenárie, ktorá môže vytvoriť až dva metre dlhé rúrkovité plody. Dajú sa z nej pripraviť rôzne pokrmy a šaláty. Zaujímavá je aj tým, že môžeme odrezať a spotrebovať len časť plodu a zvyšok, ktorý zostane na rastline, môže ďalej rásť. Lagenárie sa pestujú podobne ako ostatné tekvicovité rastliny, čo znamená, že dobre rastú na bohatých a pohnojených pôdach. Vysievať ich môžeme priamo na trvalé stanovište, do hniezd po troch až štyroch semenách, kde nakoniec ponecháme dve najsilnejšie rastliny. Do voľnej pôdy ich vysievame v druhej polovici apríla do hĺbky asi dva centimetre. Pri teplote nad 18 °C vyklíčia asi za štrnásť dní.
Častejšie ich pestujeme z predpestovaných priesad, ktoré do voľnej pôdy presádzame až koncom mája, keď rastlinky majú výšku 20-25 cm. Pestujeme ich na konštrukciách, ale vysadiť ich môžeme aj k plotu alebo stromu, po ktorom sa ovinú. V priebehu vegetácie vrcholové výhonky zaštipujeme, aby sa rozkošatili.
Sú náročné na dostatočný prísun vody počas celého vegetačného obdobia, len počas dozrievania plodov znášajú aj sucho. Plody sa dobre vyvinú, aj keď je leto suché, rastliny však majú slabší rast. Zberáme ich v druhej polovici leta, optimálna veľkosť je asi 20-30 cm. Na jednej rastline vyrastie v našich podmienkach štyri až šesť plodov.
Zberáme mäkké, nedozreté plody, ktoré pred prípravou ošúpeme. Pripravujeme ich rovnako ako tekvicu alebo cuketu; môžeme ich variť, zapekať, prípadne nakladať ako uhorky. Semená sa dajú pražiť podobne ako tekvicové. Ak chceme plody použiť ako dekoráciu, zberáme ich, až keď sú úplne vyzreté. Povrch môžeme pomaľovať a nalakovať.
Lagenária slúži aj ako podnož na vrúbľovanie niektorých tekvicovitých rastlín. Výborne sa osvedčila pre dyňu červenú a uhorku šalátovú. Takto navrúbľované rastliny dávajú v porovnaní s pravokorennými vyššiu úrodu, sú skoršie a odolnejšie. Aj kvalita dužiny býva lepšia.
V našom sortimente nemáme ani jednu povolenú odrodu. Ak sa u nás pestuje, osivo je zo zahraničia alebo ho získame výmenou od iných záhradkárov.