Sladké figy
Za priaznivých podmienok môžeme figovník pestovať vo voľnej pôde aj u nás, predovšetkým všade tam, kde sa darí vinohradu. V oblastiach, kde sa vyskytujú veľmi silné mrazy, volíme pestovanie v nádobe, ktorú v zimnom období prenesieme dovnútra.
Pestovanie v záhrade
V záhrade vyberieme pre figovník teplejšie miesto, niekde v závetrí na južnej strane domu, a v zime ho aspoň čiastočne chránime, napríklad textíliou. Ak je veľmi suchá zima bez zrážok, mali by sme ho tri- až štyrikrát poliať, aby nevyschol. Na jar prikrývku podľa priebehu počasia odstránime ešte pred pučaním. Ak objavíme namrznuté konáriky, zrežeme ich. Rastlina sa obyčajne veľmi rýchlo spamätá a vyženie nové výhonky. Staršie figovníky sú odolnejšie a znesú aj silnejšie mrazy okolo -10 °C bez prikrytia.
Do voľnej pôdy vysádzame aspoň dvojročnú rastlinu, pretože v prvom roku po rozmnožení nemusí byť drevo dostatočne vyzreté a rastlina by mohla uhynúť. Môžeme ju zasadiť o desať až dvadsať centimetrov hlbšie, ako rástla v kontajneri. Bude tak lepšie chránená pred zamrznutím. Malú rastlinu pred zimou prikryjeme čečinou alebo iným suchým rastlinným materiálom. Figovníky sú nenáročné na pôdu, nevhodné sú len veľmi kyslé. V pôde bohatej na živiny však dávajú vyššiu úrodu.
Pestovanie v nádobe
Keď sa rozhodneme pestovať figovník v nádobe, musíme počítať s tým, že budeme potrebovať čoraz väčšiu a väčšiu nádobu, a teda aj dostatočný priestor, pretože veľmi bujne rastie. Prvých päť rokov ho presádzame každý rok. S koreňovým balom pritom zaobchádzame veľmi opatrne, aby sme nepoškodili korene. Nikdy však nepresádzame v období vegetačného pokoja. Pôda by mala byť zmesou listovky a bežného substrátu s prídavkom suchého slepačieho trusu a piesku. Staršie rastliny stačí presadiť každé tri alebo štyri roky, pričom časť koreňov po obvode odrežeme, dosypeme čerstvý substrát a zasadíme do pôvodnej nádoby.
V zime rastlinu umiestnime v chladnej miestnosti s teplotou 6-8 °C. Zalejeme len párkrát za zimu. Na jar, v polovici marca, ju prenesieme do miestnosti s teplotou asi 16 °C a polievame častejšie, najlepšie odstátou vodou. Keď začne pučať, tak aj prihnojujeme, v období rastu každých štrnásť dní. V apríli už rastlinu počas dňa môžeme vyložiť von, a to na chránené miesto do polotieňa. Až po otužení ju umiestnime na slnečnom mieste. Keď máme istotu, že cez noc nehrozia mráziky, môžeme ju nechať vonku aj cez noc. Vhodné je zapustiť celú nádobu do zeme, aby sa neprehrievali korene.
O chutných plodoch
V domovine z jednej rastliny zberajú úrodu trikrát za rok, u nás obyčajne len raz, a to koncom leta až začiatkom jesene. Guľaté alebo hruškovité figy vyrastajú v pazuchách listov. Šupka je tenká a má buď zelenú, žltú, alebo tmavofialovú farbu. Dužina môže byť biela, fialová, červená alebo čierna a obsahuje množstvo malých semienok. Je sladká a šťavnatá. Čerstvé figy vydržia v chladničke maximálne dva dni, veľmi rýchlo sa na nich tvorí pleseň. Obsahujú až 82 % vody, 12 až 23 % cukrov, 1,4 % bielkovín. Okrem vitamínu C obsahujú vitamíny skupiny B a minerály, najmä draslík, vápnik, horčík, fosfor, železo a zinok. Sušením sa všetky látky skoncentrujú, teda aj obsah cukru sa zvýši na 50 i viac percent. Dajú sa aj dlhodobo skladovať. Pôsobia pri srdcovocievnych ochoreniach, málokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok proti zápche. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolestí v hrdle, pri angíne a presilených hlasivkách.
Tri spôsoby, ako si rozmnožiť figovník
Zo semienka
Ak máme dostatok trpezlivosti, môžeme sa pustiť do pestovania zo semienok, ktoré získame z čerstvých alebo sušených plodov. Pozorne ich zbavíme dužiny, prepláchneme vodou a zasadíme do zmesi rašeliny a piesku. Semená klíčia mesiac, niekedy aj dlhšie. Dostatočne veľké semenáčiky potom presadíme do samostatných nádob.
Z odrezka
Ďalším spôsobom je rozmnožovanie odrezkami, ktoré odoberieme z rodiacej rastliny, najlepšie skoro na jar. Odrezky dlhé asi 15 cm necháme zasušiť dva dni pri teplote okolo 10 °C, potom ich napicháme hlboko do ľahšieho substrátu, najlepšie do teplého pareniska. Substrát udržujeme mierne vlhký. Aj zakoreňovanie odrezkov trvá dlho – 60 až 90 dní a nebýva vždy úspešné. Musíme počítať s tým, že mnoho z nich zhnije. Zakoreňovanie môžeme urýchliť použitím stimulátora. Zakorenené odrezky presadíme, pri manipulácii dávame pozor, aby sme mladé korene nepolámali.
Potápaním
Najúspešnejšie je rozmnožovanie potápaním. Postupujeme tak, že výhonok ohneme a zasunieme do pôdy, v ktorej ho upevníme kovovým háčikom. Po zakorenení ho odrežeme od materskej rastliny a vysadíme do samostatnej nádoby. Takto zakorenená rastlina prináša plody už v ďalšom roku.
Pripravte si spolu s nami
Figová „saláma“
300 g sušených fíg, 2 lyžice umu, 50 g vlašských orechov, detské piškóty, strúhaný kokos
Sušené figy na noc namočíme do vody, do ktorej nalejeme 2 lyžice umu. Potom ich precedíme cez sitko, necháme odkvapkať a pomelieme na mäsovom mlynčeku. Do masy pridáme nasekané orechy a podrvené piškóty a spracujeme na tuhšie cesto. V prípade potreby pridáme ešte trochu umu. Z cesta vyformujeme valček, ktorý obalíme v kokose. Zabalíme do potravinovej fólie a vložíme do chladničky. Stuhnutú „salámu“ krájame na tenké plátky.
Figové guľky
250 g fíg, 200 g vlašských orechov, 2 lyžice umu, 2 pomaranče, 100 g horkej čokolády
Figy umyjeme, osušíme a nadrobno pokrájame. Orechy pomelieme a horkú čokoládu postrúhame. Figy zmiešame s orechmi, umom a vytlačenou šťavou z pomarančov. Z masy tvarujeme guľky, ktoré vyváľame v postrúhanej čokoláde. Uložíme do papierových košíčkov.
Vizitka rastliny
Názov: figovník obyčajný (Ficus carica)
Vzhľad: opadavý ker alebo strom
Výška: 5 až 12 m
Kvety: malé, nenápadné
Listy: dlaňovité, nepravidelne laločnaté
Zaujímavosť: Starí Egypťania z dreva zhotovovali rakvy pre faraónov.
