Ovocie

Pepino Gold a jeho pestovanie

pepinoRastlinná ríša je rozmanitá a bohatá a mnohé druhy ešte nie sú dostatočne preskúmané. Túžime o nich vedieť čo najviac. Skúšame si preniesť do svojho prostredie aj také, ktoré rastú vo vzdialených krajinách.

Medzi takéto zaujímavé rastliny patrí pepino. Pod týmto, vo verejnosti už známym pomenovaním, sa skrýva zástupca čeľade Solanaceae – Solanum muricatum, kam patria aj také bežné a na prvý pohľad odlišné druhy ako zemiak, rajčiak a baklažán.

Solanum muricatum – pepino – pochádza z génového centra Južnej a strednej Ameriky a do Európy sa rozširuje buď priamo odtiaľ, alebo častejšie z Nového Zélandu, Talianska, Rakúska a Holandska. Zaujímavé je pre šťavnaté a aromatické plody, ale tiež pre svoj dekoratívny vzhľad.

Vo svojom pôvodnom prostredí rastie ako trváci ker, dorastajúci do výšky 0,8 m. Listy má jednoduché, kopijovité, často nepravidelne laločnaté, dlhé asi 150 mm. Kvety sú podobné ako pri ostatných zástupcoch čeľade. Plod je vajcovitého tvaru a dorastie do dĺžky asi 12 cm. Po dozretí je sýtožltej farby s priečnymi nepravidelnými fialovými pruhmi. Obsahuje asi 7 % cukrov a 30-60 mg vitamínu C v 100 g dužiny.

Pri pestovaní pepina sa snažíme čo najviac napodobniť podmienky pôvodného prostredia. Môže sa síce pestovať vo všetkých pôdnoklimatických podmienkach, no iba vo svojej domovine vytvára trváci ker. V našich podmienkach ho väčšinou pestujeme len 2 až 3 roky vo väčších kontajneroch s dostatkom vody a hnojenia. Je náročné na svetlo – vyžaduje priame slnečné svetlo, dokonca znáša aj slnečný úpal. Vo fáze vývinu plodov je náročné na teplotu a vlahu. Substrát by mal byť dostatočne vlhký, no nie premokrený.

Pri poklese vonkajších teplôt musíme pepino nechať prezimovať v skleníku alebo v byte. Počas vegetačného pokoja zhadzuje listy, čo je prirodzené. Zároveň po opade listov vykonáme rez na 2 až 3 púčiky, aby sme podporili rodivosť.

Rozmnožovať ho môžeme vegetatívne aj generatívne. Generatívne rozmnožovanie nie je však vhodné, pretože semenáče sú značne variabilné. Vegetatívnym rozmnožovaním získame geneticky uniformné potomstvo. Vrcholné odrezky v priebehu vegetácie upravíme tak, aby mali aspoň tri púčiky. Vrchné listy ponecháme, spodné odstránime a odrezok za tretím pazušným púčikom šikmo zrežeme. Takto upravený odrezok s použitím vhodného stimulátora, alebo aj bez neho, dobre zakorení. Vhodné je vytvoriť okolo kontajnera s odrezkami vlhkejšiu mikroklímu použitím napr. mikroténového vrecúška.
V našich podmienkach možno získať 2 až 3 úrody. Od kvitnutia po dozretie plodov uplynie 8 až 10 týždňov. Pepino sa vyznačuje pomerne krátkym obdobím dozrievania plodov.

Pepino – nová pikantná rastlina
Opis

Pepino (Solanum muricatum) je ovocná rastlina, ktorá pochádza z oblastí stredného Peru. Do Európy sa rozširuje z Nového Zélandu a z Talianska. Pestuje sa pre aromatické a šťavnaté plody, chuťovo podobné cukrovému melónu. Pre atraktívny vzhľad a rýchly vývin plodov, si táto novinka získava značnú obľubu aj ako okrasná rastlina. Vytvára trváci ker, ktorý narastá až do výšky 80 cm. Listy má jednoduché, kopijovité, často nepravidelne laločnaté, dlhé až 15 cm. Kvety má podobné kvetom zemiaka. Bohato rodí už v prvom roku pestovania i v menších nádobách. Plod je vajcovitého tvaru a dorastá až do dĺžky 12 cm. Po dozretí je sýtožltý s priečnymi nepravidelnými fialovými pruhmi. Plody obsahujú asi 7 % cukrov a 30-60 mg vitamínu C v 100 g dužiny.

Nároky na prostredie

Pepino vyžaduje ľahkú až stredne ťažkú, dobre vyhnojenú zeminu. Používam zmes ornice, rozloženého kravského hnoja a piesku v pomere 3:2:1. Na zľahčenie zmesi pridávam listovku, zotletú slamu alebo perlit. Kyslá rašelina sa neosvedčila, pretože pri kyslej reakcii pôdy sa zníži príjem bóru, čo má za následok opad kvetov. Nedostatok kvalitného kravského hnoja občas nahrádzam kompostom alebo biohumusom, ktorý je v predaji. Od veľkosti nádoby a kvality zeminy závisí aj množstvo a chuť plodov. Osvedčili sa mi 5 až 20 litrové nádoby. Môžu to byť debničky alebo črepníky, ktoré treba umiestniť na podstavec alebo zavesiť, pretože vplyvom hmotnosti plodov je ker previsnutý. Pepino kvitne každé dva mesiace, a tak prináša 2-3 úrody za rok. Z jedného kra zberám priemerne 10-30 plodov. Pestovanie vo voľnej pôde sa mi neosvedčilo. Nadzemná časť bujne rastie, snaží sa vyrovnať bohato rozkonárenému koreňu a odďaľuje sa nasadzovanie plodov. Aj dozrievanie sa predĺži z dôvodu zatienenia plodov listami. Pestovanie v nádobách nevyžaduje rez ani tvarovanie. Vo voľnej pôde je možnosť vedenia na drôtenku s vyštipovaním zálistkov a tvarovaním, čo možno ešte vyskúšať. Pepino je náročné na svetlo. Vyžaduje priame slnko a dobre znáša slnečný úpal. V trvalom polotieni zhadzuje kvety. Rastliny, ktoré som umiestnil vonku, opelia včely, hmyz aj vietor. V uzavretom priestore musím miernou vibráciou rastliny alebo fúknutím vzduchu na kvety preniesť peľ z vyššie položených kvetov na nižšie, pretože kvety sú cudzoopelivé. Rastliny rastú pri teplote nad 10 °C, ale počas vývinu plodov sú náročné na teplotu ako rajčiaky. Počas horúcich letných dní zalievam ráno i večer odstátou vodou. I keď je Pepino húževnatá rastlina, pri presušení koreňového balu rýchlo vedne. Rastlina po následnej zálievke dobre regeneruje. Preto preventívne zalievam aj podmokom do misky. Kvalita a chuť plodov sú závislé od druhu použitej hnojivej zálievky počas celého vegetačného obdobia. Prihnojujem vykvaseným kravincom každých 10 dní. Na vykvasenie riedim 1 diel kravinca so 4 dielmi vody. Šesť týždňov po vykvasení riedim na zálievku 1:10. Jedenkrát mesačne zalievam Mikrolou na doplnenie mikroelementov. Časť rastlín som prihnojoval slepačím, konským a zajačím vykvaseným trusom, časť rastlín priemyselnými hnojivami – Harmavit, Cererit. Chuťové vlastnosti plodov týchto rastlín boli už menej výrazné v porovnaní s rastlinami hnojenými kravincom.

Choroby a škodcovia

Pepino trpí viacerými škodcami. Pri zistení škodcu snažím sa ho ničiť mechanicky. Kritické pre rastlinu je premnoženie škodcu, vtedy treba použiť chemický postrek. V suchom prostredí sa môžu vyskytnúť roztočce. Účinný postrek na pohyblivé štádiá je Omite, na vajíčka Apollo. Stačí použiť Omite a postrek zopakovať o 10 až 12 dní, keď sa vyliahnu nové jedince. Vo vlhkom prostredí sa zriedkavo vyskytnú molice, ktoré je problematické chemickým postrekom zničiť, pretože ich postrek všetky nezasiahne. Použil som overený spôsob: v skleníku som zavesil listy uhoriek a rajčiakov. Molice preleteli na tieto listy a večer potme, kedy sú molice najmenej pohyblivé, som listy odstránil. Po niekoľkonásobnom zopakovaní sa molice už nevyskytli. Skoro na jar sa liahnu vošky. Pri lokálnom výskyte stačí použiť Pirimor. Rastliny vysadené vo voľnej pôde napáda pásavka zemiaková. Vhodný je postrek Decisom. Výhodou pestovania v nádobách je, že škodcovia tak často nenapádajú rastliny. V prípade výskytu stačí ich likvidovať ručne.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Back to top button
Total
0
Share