Mangostan je všeliek

Rastlina sa sama dokáže ochrániť nielen pred chorobami, ale aj pred škodcami. Možno v tom tkvie tajomstvo, prečo sú plody garcínie také prospešné pre zdravie človeka.

Pôvodnou domovinou garcínie je juhovýchodná Ázia, oblasť Mangu. Odtiaľ zrejme pochádza jej názov. S mangom, ako by sa mohlo podľa názvu zdať, však nemá nič spoločné.

Stromy garcínie sú súmerné, lebo konáre rastú vždy z pazúch protistojných listov. Listy sú veľké, kožovité, vajcovitého tvaru, na líci olivovozelené, na rube žltkastozelené. Hlavná žila je výrazná, biela. Päťcentimetrové kvety majú krátku, hrubú stopku a vyrastajú jednotlivo alebo v pároch na koncoch konárov. Majú štyri kališné lístky a štyri hrubé dužinaté korunné lupienky. Zvonku sú žltozelené a vnútri oranžovočervené. Stromy patria medzi najpomalšie rastúce dreviny a rodia po desiatom až pätnástom roku života, vo vhodných podmienkach dva až trikrát za rok. Na jednom strome sa nachádzajú tisíce plodov. Zber úrody trvá asi tri mesiace.

Odolná rastlina

Za posledných stopäťdesiat rokov sa rozšírila do Afriky, Austrálie i Južnej Ameriky. Rozsiahle plantáže sa však nachádzajú len južne od rovníka, vo vlhkých tropických nížinách. Strom je totiž mimoriadne citlivý na teploty – neznáša menej ako 4 °C ani viac ako 38 °C. Pritom počas života, čo môže byť aj viac ako sto rokov, sa strom i plody zaobídu bez chemickej ochrany.

V našich obchodoch bývajú plody tejto rastliny označované ako mangostan. Ich pozitívne účinky využívali v ľudovej medicíne v Thajsku, na Filipínach, v Indii i v Číne už od nepamäti. Používali ich najmä ako antibiotikum, na hojenie rán, tuberkulózy, malárie, na tlmenie bolesti, ale aj pri rôznych kožných problémoch. Vedeli, že sú účinné proti únave a nevoľnosti, ako aj pri zažívacích problémoch. Ako zistili poprední svetoví vedci, mangostan je najbohatší prírodný zdroj xantónov na svete. Sú to antioxidanty, ktoré sú účinné proti pôvodcom infekcií, baktériám i proti rakovinovým bunkám.

Keďže mnohé sú rozpustné v tukoch, vhodné je konzumovať ho spolu s orechami alebo po jedle. Mangostan je bohatý na vitamín C, vápnik, vlákninu, fosfor, železo i vitamín B. Pomáha tiež udržiavať správnu hladinu cukru v krvi a optimálnu hmotnosť, posilňuje cievy a znižuje horúčku.

Chutné plody

Nám plod na prvý pohľad trochu pripomína slivku – najmä farbou šupky, ktorá je purpurová až fialová. Je však tvrdá, kožovitá a má hrúbku okolo jedného centimetra. Mangostan je guľatý, s priemerom päť až osem centimetrov. Jeho nápadným znakom sú štyri hrubé kališné lístky, ktoré ostávajú zachované pri stopke. Na vrchole plodu sú zasa viditeľné hnedé hviezdovité zvyšky piestika. Pod hrubou šupkou sa nachádzajú snehobiele šťavnaté miešky, ktoré obaľujú svetlohnedé semená tvaru fazule. Ich počet sa pohybuje od štyroch až po osem a tiež sa môžu konzumovať varené alebo pražené. Miešky majú tvar mesiačkov, ktoré trochu pripomínajú mandarínku, konzistenciou sa zasa podobajú na liči. Nie sú prichytené o šupku, ale od semien sa oddeľujú ťažko. Ich chuť je príjemná, sladkokyslá, aromatická.

Mangostan sa musí zberať, až keď je úplne zrelý, lebo už nedozreje. Vďaka hrubej šupke však pomerne dobre znáša prepravu, no dlhšie skladovanie môže nepriaznivo ovplyvniť jeho chuť aj vzhľad. Odporúča sa skonzumovať ho do desiatich dní, lebo vnútri môže začať plesnivieť. Používa sa najčastejšie surový, dobre vychladený. Vhodný je aj do ovocných šalátov, kokteilov alebo na ozdobenie sladkých pokrmov, napríklad pudingov. K nám sa doáža najčastejšie z Brazílie.

Tip

Plod najľahšie otvoríte tak, že ho po obvode narežete a roztvoríte rukami. Vnútri býva väčšinou len jedno zrelé semienko. Môžete ho skúsiť zasadiť, ale ak sa vám podarí dopestovať rastlinu, môžete hovoriť o šťastí.

Vizitka rastliny

Názov: garcínia mangostánová, mangostána, mangostan (Garcinia mangostana)
Vzhľad: Vždyzelený strom vysoký až 25 m
Kvety: zvonka žltozelené, vnútri oranžovočervené
Listy: veľké, kožovité
Zaujímavosť: Z rastliny pri poranení vyteká žlté mlieko