Mäsožravky (1. časť)
S
Sú to vlastne bežné rastliny, ktoré sa vďaka špeciálnym orgánom v nepriaznivých podmienkach môžu vyživovať aj iným spôsobom ako fotosyntézou. Dokážu využiť organické látky z koristi, ktorú dokonca samy ulovia. Zväčša ide o hmyz, nie je však výnimka že väčším druhom padnú za obeť aj drobné hlodavce. Špeciálnymi rastlinnými orgánmi, či už listami, rúrkami, mechúrikmi, alebo krčiažkami, dokážu korisť nielen privábiť, ale aj rozložiť a spotrebovať.
Dva typy pascí
Aj táto skupina rastlín získava potrebné živiny prednostne pomocou fotosyntézy, podobne ako všetky ostatné zelené druhy. Nie vždy je však tento spôsob možný. Hmyzožravé rastliny totiž rastú prevažne na miestach, kde je obsah minerálnych látok veľmi nízky, či dokonca nulový. Práve preto boli počas vývoja donútené pretvoriť svoj spôsob prijímania živín a vyvinúť akési pasce na chytanie hmyzu. Tak vznikli dva druhy pascí, a to aktívne a pasívne. Pri prvom type vyvinie rastlina v okamihu podráždenia rýchly pohyb a úlovok doslova lapí – ten vzápätí hynie. Takto to je napríklad pri rode Dionaea. Druhý typ sú pasívne pasce, pri ktorých korisť spadne do akéhosi krčiažka alebo sa prilepí na list tak, ako to je pri rode Drosera. Byblis a Pinguicula.
Ako ich pestovať
Keďže vo svojej domovine rastú na chudobných kyslých pôdach, najvhodnejší substrát je čistá vrchovisková rašelina bez výživných látok. Podľa jednotlivých druhov do substrátu pridávame rôzne prímesi, ktoré rašelinu ešte viac prevzdušnia, pôsobia ako drenáž či zabezpečia jej väčšiu schopnosť viazať vodu. Ako prímesi používame napríklad perlit, piesok či mach rašelinník.
Ďalší dôležitý predpoklad úspešného pestovania je stála závlaha. Niektoré druhy počas svojho vegetačného obdobia znášajú dokonca aj zamokrenie. Dôležité je, aby voda, ktorou substrát zavlažujeme, bola mäkká, teda najlepšie dažďová alebo odstáta. Pozor! Ak zalievame tvrdou vodou alebo necháme substrát preschnúť, môže to byť pre rastliny smrteľné.
Ďalšia starostlivosť
Rovnako dôležitá ako typ pôdy a dostatok vlahy je aj vysoká vzdušná vlhkosť. Tá by mala byť dokonca až okolo 90 %. Preto rastliny pravidelne rosíme alebo ich sadíme do polouzatvorených sklených nádob. Ideálne sú akváriá, sklené dózy alebo poháre, ktoré sa smerom nahor zužujú. Na druhej strane však nesmieme zabúdať ani na dostatočné vetranie, lebo inak sa môžu začať šíriť vírusy, parazity a plesne.
Ak sa rastline darí, rýchlo rastie a kvitne. Kvitnutie a produkcia semien ju však tak vysiľujú, že často dochádza k jej uhynutiu. Pravidelne preto zaštipujeme kvetné stopky, vďaka čomu udržíme rastlinu v dobrej forme.
Nezabudnite!
Hmyzožravé rastliny nie sú odkázané iba na chytanie hmyzu, lebo aj v nich prebieha fotosyntéza a podstatnou mierou im zabezpečuje výživu. Zbytočné prikrmovanie hmyzom má dokonca za následok, že napríklad pri mucholapke pasca po troch zatvoreniach a následných otvoreniach odumiera a s ňou hynie aj celý list.
