Zvládnete to aj vy
Mucholapka (Dionaea)
Mucholapka obyčajná pochádza z Ameriky a v rebríčku obľúbenosti a množstva pestovaných exemplárov sa radí na popredné priečky. Vďaka svojej atraktívnosti je známa na celom svete. Obchodné reťazce ju ponúkajú v zelenolistej i červenolistej forme.
Považuje sa za nekorunovanú kráľovnú hmyzožravých rastlín. Pascou je premenená listová čepeľ. Je to dômyselné zariadenie, ktoré sa pri určitom intervale dotykov spustí a korisť už v podstate nemá žiadnu šancu na únik. Predstavme si však, čo by sa malo stať, keď začne pršať. Kvapky dopadajú na pasce a tie by sa mali zatvárať. To sa však nedeje. Evolúcia sa vysporiadala aj s týmto problémom. Keby sa totiž pasca zatvárala pri každom takomto vzruchu, navyše naprázdno, rastlina by sa veľmi rýchlo vysilila a uhynula by. Preto sa pasce zaklápajú len vtedy, ak dôjde minimálne k dvom vzruchom na tej istej pasci v priebehu 2 až 20 sekúnd. Práve podľa toho vie rastlina odhadnúť, kedy ide o skutočnú korisť a kedy o „planý poplach“.
Ak sa rozhodneme pre jej pestovanie, zabezpečíme si mäkkú, respektíve destilovanú vodu, vhodný substrát – čistú rašelinu s kremičitým pieskom v pomere 2 : 1, dostatočnú vzdušnú vlhkosť a dobré až silné osvetlenie. Ak by sme rastline neposkytli dostatok svetla, síce by neuhynula, ale dochádzalo by k deformácii, vykrúcaniu listov, nevyfarbovaniu pascí a podobne. Keďže si potrpí na vzdušnú vlhkosť, môžeme ju vysadiť do pohára alebo akvária. Musíme však zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu vzduchu. V zimnom období rastlinu presunieme do chladnejšej miestnosti s teplotou do 10 °C a zmiernime zálievku. Ak jej vytvoríme optimálne podmienky, už v prvom roku nás poteší krásne vyfarbenými červenými pascami a nádhernými kvetmi. Nezabúdajme, že umelé dráždenie pascí pre naše potešenie rastlinu vysiľuje a spomaľuje rast.
Ak si rastlina sama niečo uloví, strávi korisť a opäť sa otvorí, mali by sme jej opatrne pomôcť zbaviť sa nestrávených zvyškov, aby nedošlo k infekcii a následnému odumieraniu listu, prípadne celej rastliny. Vo voľnej prírode tieto zvyšky totiž vyplavuje dážď a vyfukuje vietor.
Vizitka rastliny
Rod: mucholapka (Dionaea)
Druh: Dionaea muscipula
Kvety: obyčajne biele
Listy: prízemná ružica listov
Pasca: mechanická pasca – princíp sklápania premenených listových čepelí
Krčiažnik (Nepenthes)
Celý rod patrí medzi atraktívne druhy. Napriek tomu, že nevyvíja žiadny aktívny pohyb, je veľmi zaujímavý a dekoratívny svojim tvarom. Patria do neho vôbec najväčšie druhy hmyzožravých rastlín, prirodzene hovoríme o rozmeroch, do ktorých dorastajú vo svojej domovine, ktorou je Ázia (Borneo, Sumatra). Dokážu privábiť a následne stráviť nielen hmyz, ale aj drobné hlodavce. V bežných bytových podmienkach sú však oveľa menšie.
Svoju korisť „lovia“ tak, že hmyz, ktorý lezie po drsnej pokožke rastliny, príde na okraj pasce – krčiažteka a spadne do nej. Je to vďaka tomu, že vnútorná pokožka a okraj pasce sú na rozdiel od vonkajšej úplne hladké. Lezúci hmyz už nemá žiadnu šancu na záchranu, vysilí sa a rastlina ho strávi. Často sa stáva, že lietajúci hmyz, ktorý po skĺznutí do pasce ešte dokáže vzlietnuť, vyletí z pasce, ale narazí do jej „striešky“, ktorá ho opätovne vráti na dno, kde skončí rovnako ako lezúci hmyz.
Čo sa týka pestovania, je to opäť nenáročná rastlina. Substrát namiešame z rašeliny s perlitom, kúskami molitanu, rašelinníka, dubovej kôry a dreveného uhlia v pomere 1 : 1 : 1 : 1 :0,5 : 0,5. Dobre však znáša aj čistú rašelinu s perlitom. Rovnako ako pri predchádzajúcich druhoch je dôležitá pravidelná zálievka mäkkou vodou, prípadne časté rosenie. Na rozdiel od mucholapiek a rosičiek však krčiažniky nevyžadujú zimovanie. Rastlina v zimnom období môže spomaliť tvorbu listov, pestujeme ju však bez akéhokoľvek vegetačného pokoja. Dobre znáša izbovú teplotu počas celého roka. Pri dodržaní základných podmienok vypestujeme pomerne veľké rastliny s pekne vyfarbenými krčiažkami.
Vizitka rastliny
Rod: krčiažnik (Nepenthes)
Druh: Nepenthes alata
Listy: voskovité, vajcovité, na konci sa premieňajú na krčiažtekovitý útvar
Pasca: gravitačná pasca – princíp privábenia a omámenia koristi, ktorá padá do mechúrika
Rosička (Drosera)
Táto rosička patrí medzi nenáročné hmyzožravé rastliny pôvodom z Afriky. U pestovateľov sa teší veľkej obľube, lebo nevyžaduje špeciálnu starostlivosť a dá sa bežne pestovať v bytových podmienkach. Vysádzame ju do sterilných plastových nádob s čistým rašelinovým substrátom, zmiešaným maximálne v pomere 4 : 1 s obyčajným kremičitým pieskom alebo perlitom. Rastlina je, tak ako väčšina ostatných hmyzožravých rastlín, veľmi citlivá na vodu, ktorá obsahuje minerálne látky a soli. Preto ju treba zavlažovať výlučne destilovanou, prevarenou alebo odstátou dažďovou vodou. Používaním bežnej chlórovanej alebo tvrdej vody by sme mohli zapríčiniť jej uhynutie. Musíme dbať aj na to, aby substrát nepreschol. To môže byť pre ňu osudné.
Aby nedošlo k preschnutiu substrátu, črepník s rastlinou položíme, hlavne v letnom období, do ďalšej nádoby naplnenej mäkkou vodou. Takto jej zabezpečíme dostatok vody aj v horúcich dňoch. Umiestnime ju na slnečné miesto, napríklad na okenný parapet. Na zvýšenie vzdušnej vlhkosti ju možno umiestniť do akvária, prípadne čírej sklenej nádoby. Nesmie však byť úplne uzavretá, aby mohol vzduch dostatočne cirkulovať, čím predídeme rozširovaniu plesní, vírusov a mikroorganizmov.
Jediný problém pri pestovaní tejto rastliny nastáva v zime, lebo trpí nedostatkom svetla a jej životné cykly neprebiehajú tak, ako by mali. Obmedzíme preto zálievku, premiestnime ju do chladnejšej miestnosti a substrát udržiavame len mierne vlhký. Je možné, že odumrú všetky listy, zachová sa však zelený vrchol, takzvané srdiečko, odkiaľ na jar s prvými jarnými lúčmi začnú rásť nové listy. V prípade, že sa o rosičku staráme dobre, alebo aspoň dodržiavame jej základné životné potreby, odmení nás nádhernými listami, ktoré sú takmer celé pokryté pekne vyfarbenými tyčinkami – tentakulami, na vrchu ktorých je vždy malá kvapôčka. Vyzerá ako rosa, ale je to produkt metabolizmu, ktorý slúži na ulovenie a strávenie koristi.
Vizitka rastliny
Rod: rosička (Drosera)
Druh: Drosera capensis
Kvety: ružové až ružovobiele
Listy: prízemná ružica pretiahnutých listov
Pasca: adhézna pasca – princíp lepkavých listov
Nezabudnite!
Na úspešné pestovanie hmyzožravých rastlín treba dodržať minimálne tri podmienky, a to: rašelinový substrát bez hnojív, dostatočnú závlahu mäkkou vodou a dostatok svetla. Rastliny presádzame každý rok alebo raz za dva roky. Nikdy ich neprihnojujeme a zbytočne neprikrmujeme!
