Takéto meno má rastlina v anglicky hovoriacich krajinách, ľudovo sa nazýva aj čertov ker, po čínsky Wu-jia-pi a po slovensky všehojec štetinatý. Je plnohodnotnou náhradou známejšieho ženšenu.

Všehojec patrí do tej istej čeľade aralkovitých ako ženšen a výskytom sa približne kryje s areálom ženšenu. Má aj podobné liečivé účinky. Ďalšou zaujímavosťou je, že nepatrí medzi tradičné rastliny starobylej orientálnej medicíny. Jeho mimoriadne pôsobenie objavili až v minulom storočí bádatelia z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí robili výskum liečivých rastlín. V tajgách Ďalekého východu našli rastlinu miestnymi obyvateľmi nazývanú čertov ker pre jeho mimoriadne ostré, pevné ostne a tvorbu ťažko priechodných porastov.

Kry rastú na okrajoch zmiešaných alebo ihličnatých lesov v nadmorskej výške 800 m a vyššie, na vlhších stanovištiach v dolinách a na svahoch s južnou orientáciou. Okrem niektorých oblastí Ruska a južného Sachalinu sa vyskytujú aj v Kórei, Japonsku a Číne. Z pestovateľského hľadiska je to pomerne nenáročný druh, ktorý sa dá pestovať aj u nás.

Otužilý ker

Tento opadavý mrazuvzdorný ker svojím vzhľadom i vzrastom pripomína černice. Dlhé výhonky sú pokryté množstvom ostňov, kôra je sivá, na mladých konárikoch žltohnedá. Kvietky usporiadané do okolíkov rastú prevažne na koncoch výhonkov a silno zapáchajú. Rozkvitajú až koncom leta; samčie kvety sú svetložlté a samičie ružovkasté. Plody sú čierne bobule, ktoré obsahujú päť semien. Dozrievajú v septembri.

Najcennejšie na rastline sú korene. Rozprestierajú sa horizontálne vo vrchných vrstvách pôdy, nie veľmi hlboko. Bohato rozkonárený koreňový systém dosahuje dĺžku desať až tridsať metrov. Korene majú typický zápach a ostrú chuť, podľa ktorej rastlinu nazývajú aj divé korene. Zberajú sa v jeseni, v septembri a októbri po dozretí plodov, alebo na jar. Rýchlo ich treba umyť, rozrezať na kúsky dlhé asi desať centimetrov a usušiť pri teplote 60 °C. Z nich sa pomocou alkoholu získava tekutý extrakt, do ktorého prechádza väčšina obsahových látok.

Čo obsahujú korene

V koreňoch bolo objavených sedem glykozidov podobných glykozidom v koreni ženšenu, polysacharidy, vitamíny C a E a prvky, ako napríklad vápnik, chróm, železo, horčík, zinok a iné. Nie je to liek, ale stimulátor. U zdravých ľudí pôsobí ako povzbudzujúci prostriedok pri veľkej námahe, fyzickom a psychickom napätí. Látky v ňom obsiahnuté môžu zlepšiť ostrosť zraku, upravujú krvný tlak, znižujú cholesterol, pomáhajú vyrovnať sa so s stresom. Starším ľuďom všehojovec upravuje tlak a pulz, zvyšuje vitalitu. Odporúča sa po ťažkých chorobách a operáciách, priaznivo pôsobí v kombinácii s inzulínom proti cukrovke, proti depresiám i ateroskleróze. Droga sa používa vnútorne aj zvonka a je dokonalou náhradou ženšenu. V niektorých odborných prácach je všehojovec hodnotený dokonca lepšie ako ženšen. Jeho veľkou výhodou je jednoduchšie pestovanie a získavanie koreňov, ktoré si navyše zachovávajú úroveň účinných látok počas celého vegetačného obdobia.

Pestovanie v našich podmienkach

Vyberieme mu pritienené stanovište, napríklad pod ovocnými stromami, lebo neznáša priame slnko. Je náročný na vyššiu vlhkosť, preto mu vyhovuje vlhká, ľahšia pôda, v ktorej sa môžu korene bez problémov rozrastať. Z bohatých koreňov vyrastajú nové rastliny.

V záhrade si vystačíme s dvoma kríčkami. Väčší ker môžeme v jeseni vykopať aj s koreňmi, ktoré využijeme na liečebné účely. V pôde určite ostane niekoľko menších koreňov, z ktorých na jar vyrastú nové výhonky a rastlina pokračuje v raste. Na jeseň môžeme rastliny vykopať, rozdeliť a takýmto spôsobom rozmnožiť. Všehojovec môžeme rozmnožovať aj výsevom semien do hĺbky dvoch až troch centimetrov. Je to však zložitejší spôsob a semená musia prejsť obdobím stratifikácie. Rastlina má dlhú životnosť, lebo sa stále obnovuje z nových koreňov.

Vizitka rastliny

Názov: všehojovec štetinatý (Acanthopanax senticosus)
Vzhľad: ker dosahujúci výšku 2-5 m
Kvety: usporiadané do okolíka
Listy: dlaňovito zložené, päťpočetné
Zaujímavosť: Pestuje sa pre korene, ale jedlé sú aj plody.