salviaŠalvia lekárska (Salvia officinalis) je 20-70 cm vysoký trváci, voňavý poloker, ktorý má krátko rozkonárené štvorhranné, v hornej časti plstnaté a v dolnej časti drevité fialkasté stonky. Listy sú podlhovasto vajcovité, drobno vrúbkované, protistojné a sivo plstnaté. Bledofialové alebo biele dvojpyskaté kvety tvoria koncové súkvetie. Rastlina kvitne v júni a júli.

Šalvia lekárska je teplomilná rastlina, ale vie sa aklimatizovať aj v chladnejších oblastiach. Obľubuje suchšie, vápenaté pôdy, bohaté na výživu. Na pestovanie sa hodí hlinitopiesčitá pôdy, dobre zásobená živinami, môže byť aj suchšia a čiastočne kamenistá, musí sa však zavlažovať. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Na jednom mieste sa môže pestovať 5 až 10 rokov. Pestuje sa priamou sejbou, z predpestovaných priesad, delením starých trsov alebo vegetatívne zo zakorenených odrezkov.

Pri priamej sejbe semeno vysievame od apríla do polovice mája do riadkov vzdialených 40-60 cm. Po vyrastení do výšky 10 až 12 cm porast jednotíme na vzdialenosť 40 cm, okopávame a čistíme od buriny. Pri predpestovaní priesad semeno vysievame v marci do teplého pareniska do hĺbky 2 až 3 cm a prikryjeme ho zemou. Na záhon vysievame až vtedy, keď nehrozia mrazy. Semeno vyklíči o 15-20 dní. Priesadu vysokú asi 10 cm s 3-4 lístkami vysádzame na stanovište v máji-júni v spone 45×45 cm. Potom porast okopeme a mierne polievame vlažnou vodou, neskôr ho očistíme od buriny.

Staré trsy delíme alebo zakorenené odrezky vysádzame na jeseň, prípadne na jar. Rozdelené trsy hneď vysádzame a chránime pred mrazom okopcovaním. Tento spôsob rozmnožovania nedáva taký pekný porast ani úrodu ako prvé dva spôsoby. Vysádzať sa odporúča radšej redšie. Na zimu porast podstelieme lístím alebo slamovým hnojom a prikryjeme čečinou. Na jar zrezávame staré stonky, aby vyrástlo čo najviac lístkov. Pestovaná šalvia tvorí niekoľko poddruhov.

Zo šalvie zberáme listy, prípadne režeme vňať nad 3. až 4. listom, čo je asi 15 cm od zeme, v období pred zakvitnutím alebo v kvete, a to až po 2. roku vegetácie 2-3 krát do roka. Prvý zber robíme koncom mája, v júni a začiatkom júla, druhý zber v auguste až septembri za suchého počasia na poludnie. Zberaná vňať nesmie byť hrubšia ako 5 mm. Vzhľadom na vymrznutie porastu sa neskorší zber neodporúča. Materiál kladieme do vzdušných košov, ľahko sa zaparí. List, prípadne vňať šalvie sušíme v tenkých vrstvách prirodzeným teplom v tieni a prievane alebo umelým teplom do 35 °C v tenkých vrstvách. Sušenie trvá 8-10 dní. Drevnaté a hrubé stonky z drogy odstraňujeme. V prípade dlhšieho skladovania ju odkladáme na tienisté a vzdušné miesto v dobre uzatvorených nádobách.

Droga sa vnútorne používa vo forme záparu (1,5 g na jednu dávku) pri zápaloch dýchacích ciest, pri zápaloch akútnych a chronických ochorení tráviaceho traktu, žlčových ciest, pri obličkových a močových kameňoch. Potláča potenie, najmä nočné a nervového pôvodu (klimaktérium), znižuje sekréciu mliečnych žliaz, znižuje hladinu cukru v organizme. Pri vyšších dávkach vyvoláva kŕče podobné epileptickým. Keďže má dezinfekčné účinky, zvonku sa používa ako kloktadlo, pri zápaloch ústnej dutiny, pri angíne, na zle hojace sa rany, zápaly kože, ekzémy a na dezinfekciu. Používa sa ako prísada do kúpeľa vo forme záparu – 100 g drogy na 1 l vody. V ľudovom liečiteľstve sa používa pri ťažkostiach v klimaktériu, pri silnej menštruácii, na podporu pružnosti maternice, s dubovou kôrou a rumančekom na výplach pri bielom výtoku. V domácnostiach slúži ako korenina. S rozmarínom dodáva zaujímavú chuť mäkkým syrom a maslu. Používa sa aj v kozmetike a obľúbená je aj medzi včelármi.

Pestovanie a využitie šalvie

Šalvia lekárska (Salvia officinalis) pochádza z okolia Stredozemného mora, najmä z krasového pobrežia Dalmácie. Je to dvadsať až sedemdesiat centimetrov vysoký poloker, s vysokými, krátko rozkonárenými, štvorhrannými, v hornej časti plstnatými, v dolnej drevnatými stonkami. Z fialkovastých stoniek vyrastajú podlhovasté vajcovité, zelenkasté, drobno vrúbkované, sivo plstnaté listy. Koncové súkvetie sa skladá z riedkych papraslenov obojpohlavných súmerných stopkatých kvetov. Kalich je rúrkovito-zvonkovitý, bledofialový. Plody sú dvojdielne tvrdky. Kvitne v júni a júli.

Vzhľadom na svoj pôvod je to teplomilná rastlina, ktorá obľubuje suchšie, vápenaté pôdy na slnečných chránených miestach. Na pestovanie je vhodná hlinitopiesčitá pôda, dobre zásobená živinami. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. U nás sú na jej pestovanie dobré predpoklady.

Na jednom stanovišti sa môže pestovať päť až desať rokov, samozrejme, treba udržiavať kvalitu pôdy. Pestujeme ju z priamej sejby, z predpestovaných priesad alebo delením starých trsov.

Vysievame v apríli až do polovice mája do riadkov vzdialených štyridsať až šesťdesiat centimetrov. Keď porast dorastie do výšky desať až dvanásť centimetrov, vyjednotíme ho na vzdialenosť štyridsať centimetrov.

Pri predpestovaní priesad vysievame v jeseni alebo na jar, keď nehrozia mrazy, na záhon alebo do teplých parenísk do hĺbky dva až tri centimetre. Prikryjeme zemou. Semená vyklíčia do ôsmich až štrnástich dní. Keď priesada dorastie približne do výšky desať centimetrov a má tri až štyri lístky, vysadíme ju na stanovište v spone 45×45 cm. Mierne polievame vlažnou vodou, neskôr porast okopeme a očistíme od buriny.

Staré trsy delíme v jeseni a chránime pred mrazom. Takto však nedosiahneme taký pekný porast ani úrodu ako pri prvých dvoch spôsoboch rozmnožovania. Na zimu je vhodné porast podstlať lístím alebo slamnatým hnojom. Na jar zrežeme staré stonky, aby mohlo vyrásť čo najviac listov.

Zo šalvie lekárskej zberáme listy za suchého počasia pred kvitnutím raz-dvakrát do roka, zo staršieho porastu i trikrát. Prvý zber robíme koncom mája až v júni, druhý zber v auguste až septembri, záleží od oblasti. Vzhľadom na možnosť vymrznutia porastu neskorší zber neodporúčame. Keď listy používame na získanie éterického oleja, zberáme ich v čase plného kvitnutia – jún až júl.

Vňať sušíme prirodzeným teplom v tieni a v prievane alebo umelým teplom do 35 °C v tenkých vrstvách. Počas sušenia môžeme drogu opatrne obracať. Droga je bledozelená, príjemne vonia a je štipľavo horká. Obsahuje silice, saponíny, horčiny a triesloviny.

Prípravky z drogy šalvie lekárskej zoslabujú vylučovacie funkcie – znižujú vylučovanie potných žliaz, používajú sa pri nočnom potení chorých na tuberkulózu, ako aj pri potení spôsobenom vegetatívnymi poruchami a klimaktériom. Majú protizápalové účinky pri chornických i akútných ochoreniach tráviaceho traktu – kolitída, gastritída, vredy, hnačky, pri ochoreniach žlčových ciest a pečene, pri obličkových a močových kameňoch.

Pri angínach a zápaloch ústnej dutiny sa používa ako kloktadlo, pri bronchitíde vo forme inhalácií éterického oleja. Vo forme obkladov je vhodná pri vykašliavaní krvi pri tuberkulóze, pri hemoroidoch, pri dlhotrvajúcej menštruácii, pri zle sa hojacich ranách a ekzémoch.

Drogu používame vo forme záparu. Jednu až dve polievkové lyžice nadrobno posekanej šalvie lekárskej zalejeme 400 ml vriacej vody a necháme vyluhovať dvadsať minút. Zápar precedíme a užívame trikrát denne. Na kloktanie používame taký istý zápar.

V niektorých krajinách je obľúbená aj ako ochucovadlo pokrmov. Pri opatrnom používaní, alebo v spojení s inou koreninou, najmä listami rozmarínu, dodáva pokrmom zaujímavú chuť. Môžeme ňou ochutiť mäsové pokrmy, pečienku, varené a pečené ryby, paštéty, cestoviny.