Kvety

Zvonček

zvoncekAkoby chceli odpútať náš pohľad od ruží, zvončeky s väčšími kvetmi sa pohojdávajú vo vetre a súperia v kráse so všetkými práve kvitnúcimi kvetmi.

Starí spoločníci záhradníkov, už veľmi dávno unikali zo strmých svahov, z brehov, z lesných podrastov a lúk, aby zabrali záhony v záhradách a vytvorili na nich mäkké periny. Známych je asi tristo divo rastúcich druhov, letničiek, dvojročiek aj trvaliek, široko rozptýlených v celom miernejšom pásme našej pologule.

Z trvaliek by sme chceli predstaviť niekoľko odrôd dorastajúcich do výšky od päťdesiat centimetrov do jedného metra. Sú také pôvabné, že mnoho záhradkárov by si z nich chcelo vysadiť v záhrade aj niekoľko druhov. Hoci boli šľachtené, nesú v sebe zakódované všetky svoje pôvodné životné podmienky. Niektoré uprednostňujú slnko, iné sa uspokoja s polotieňom, niektoré majú rady suché stanovište, iné dobre prevlhčenú pôdu bohatú na živiny. A nemôže mať krása svoje nároky? Každý si určite vyberie druh, ktorý by chcel trochu rozveseliť, i keď má záhradu v akomkoľvek štýle. Niekoľko ďalších letných kvetov sa k nim mimoriadne hodí, a to aj k tým najstarším, vysádzaným do záhrad už v 16. storočí.

Zvončeky s veľkými kvetmi

Zvončeky veľkokveté (Campanula latifolia) kvitnú v júni až auguste, kvety majú usporiadané v súkvetiach, dorastajú do výšky päťdesiat centimetrov. Darí sa im na všetkých dobrých pôdach, aj na vápenatých. Vyhovujú im slnečné stanovištia, ale znášajú aj polotieň. Dobre sa kombinujú s vysokými irismi. Okrúhle súkvetia vyrastajú v pazuchách listov najmä na vrcholoch stoniek. Vidiecka divo rastúca kvetina rýchlo zväčšuje svoje trsy vďaka podzemkovitému základu. Ani vysoké trávy nezabránia rozpínaniu tejto drsnej trvalky s tmavozelenými listami. Pri dlhšie trvajúcom suchu ich treba niekoľkokrát zavlažiť. Vrcholky s odkvitnutými kvetmi vyštipujeme, aby sme zabezpečili ďalšie kvitnutie. Odroda „Alba“ je vzácna svetlozelenými listami. „Dahurica“ je nádherná a odolná odroda s bledofialovými kvetmi a tmavým lístím. Dobre vyzerá v kombinácii s orlíčkami. Nápadná je až 80 cm vysoká odroda „Superba“, pekná je s červeným pakostom, alebo medzi ružami a bielymi pivonkami.

Zvončeky s broskyňovitými listami

Zvončeky broskyňolisté (Campanula persicifolia) dorastajú až do výšky 80 cm. Kvitnú v júni až auguste na všetkých druhoch pôd, na slnku aj v tieni. Dobre sa pestujú, na stanovišti sa veľmi dlho udržia vďaka spontánnemu vysemeňovaniu. Hodia sa do každej záhrady. Nad vankúšom vždyzelených listov, pod ktorými sa skrýva celá sieť podzemkov, vyrastajú do výšky jemné stonky s úzkymi listami s bledomodrými zvončekmi. Najkrajšie sú tiež medzi ružami a pivonkami. Veľmi jemná je biela odroda „Alba“. Tmavomodrá „Blue Bloomer’s“ má veľmi veľké dvojité kvety. Efektná je s heucherami. Bledučké modré „Powder Blue“ vyniknú nad kobercom z fialiek sirôtkových. Treba z nich tiež pravidelne odštipovať odkvitnuté kvety, aby sme predĺžili kvitnutie.

Zvončeky so široko otvorenými kvetmi

Campanula latiloba „Hidcote Amethyst“ kvitne v júni a júli, dorastá až do výšky jedného metra. Dobre sa mu darí na slnku a v polotieni vo všetkých pôdach, ale nesmú príliš preschnúť. Tvorí mohutnejšie zvončeky s veľmi otvorenými, takmer rovnými bledomodrými kvetmi. Otvárajú sa po celej dĺžke silnej stonky. Majú jasnozelené listy, sú pekné na hriadkach aj vo vázach, dobre sa kombinujú s prýštcami alebo rozchodníkmi s purpurovým lístím.

Zvonček

Latinský botanický názov Campanula je odvodený od názvu starej talianskej provincie, kde podľa tvaru týchto pôvabných kvetín uliali pred viac ako 1500 rokmi v meste Nola prvé kovové zvony.

Zvončeky sa rozdeľujú do troch skupín: druhy a odrody s nízkym vzrastom na skalky, múriky či na svahy, trváce zvončeky vyššie a vysoké vhodné do skupinových záhonov a na rezanie a dvojročné.

Nízke

Patrí k nim napríklad neúnavne kvitnúci zvonček apulský (Campanula garganica). Je to úplne mrazuvzdorná, plaziaca, prevísajúca a bohato kvitnúca rastlina, dorastajúca do výšky päť centimetrov a šírky tridsať centimetrov. Bohato kvitne drobnými, nežne modrými hviezdičkovitými kvetmi. V skalke sa bujne rozrastie aj Campanula poschyrskyana. Dorastie do výšky pätnásť až dvadsať centimetrov a na dlhých výhonkoch kvitnú po celé leto svetlé modrofialové hviezdičkovité kvety. Krásu nízkych zvončekov možno v skalke zvýrazniť spojením s inými skalničkami, napríklad zvonček karpatský (Campanula carpatica) vynikne vedľa klinčekov (Dianthus).

Vysoké

Vyrastajú do výšky sedemdesiatpäť centimetrov. Pozornosť si zaslúži zvonček klbkatý (Campanula glomerata „Superba“), statná trsovitá trvalka, ktorá v júni až júli zakvitne veľkými purpurovými zvončekovitými kvetmi. Hodí sa aj na rezanie. Zvonček širokolistý „Brantwood“ (Campanula latifolia „Brantwood“) je úplne mrazuvzdorná trvalka, dorastajúca do výšky stodvadsať centimetrov. V lete zakvitne na silných stonkách množstvo sýtofialovopurpurových kvetov, veľkých asi päť centimetrov. Aj tento zvonček je vďačnou kvetinou na rezanie.

Dvojročné

Spomenieme aspoň tridsať až päťdesiat centimetrov vysoký zvonček kytkovitý (Campanula thyrsoides) so zaujímavým valcovitým súkvetím krémovobielych kvetov. V prvom roku tento zvonček vytvára veľkú ružicu listov a na druhý rok v júni až auguste zakvitne. Pozornosť si zaslúži aj pomaly rastúci a úplne mrazuvzdorný dvojročný zvonček prostredný (Campanula medium). Má sviežozelené listy a zvončekovité jednoduché alebo plné biele, ružové či modré kvety.

Až do výšky dvoch metrov vyrastie pôvabný zvonček ihlanovitý (Campanula pyramidalis) s dlhými strapcami modrých alebo bielych hviezdicovitých kvetov. Vyžaduje oporu.

Na záver spomenieme ešte kedysi obľúbený izbový zvonček rovnakolistý (Campanula isophylla) s bielymi alebo modrými kvetmi. Tento zvonček dorastá iba do výšky dvadsať centimetrov. Keď ho po odkvitnutí zrežeme, dobre sa rozrastie. Prechodne znesie aj polotieň.

Všetkým zvončekom sa najlepšie darí na slnku, i keď prechodne vydržia aj v polotieni. Väčšina potrebuje dobrú pôdu – stredne vlhkú a dobre priepustnú. Rozmnožujeme ich na jeseň a na jar delením, veľa druhov aj semenami a niektoré v lete bylinnými odrezkami. Semená najlepšie koncom mája až začiatkom júna vysejeme do pareniska, slabo zasypeme zeminou a zľahka pritlačíme doštičkou. Keď vyrastú tri až štyri lístočky, presadíme rastlinky do sponu 4×5 cm a až na začiatku septembra vysadíme priesady na trvalé stanovište v záhrade.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Pozrite aj
Zatvoriť
Back to top button
Total
0
Share