Ľaliovky
Sú vyhľadávané aj preto, lebo na záhone vydržia viac rokov a nevyžadujú pravidelnú starostlivosť ako iné trvalky. Netrpia na plesňové ani iné ochorenia. Dorastajú až do výšky jedného metra a sú pekné ešte pred rozkvitnutím, keď vytvoria trs úzkych, väčšinou previsnutých, opaskovitých listov. Niektoré odrody, ako napríklad Hemerocallis fulva „Kwanso variegata“, majú žlté pásiky.
Farby kvetov
Zaujímavé kvety pripomínajú ľalie, podľa čoho je odvodené jej slovenské pomenovanie. Sú šesťpočetné a vyrastajú na dlhých, takmer bezlistých stonkách.
Pôvodné druhy sú žltej alebo oranžovej farby, z nich boli vyšľachtené odrody v rôznych farbách od krémovej cez sýtočervenú až po hnedú. Šľachteniu sa venujú aj slovenskí pestovatelia.
Typické pre ľaliovky je to, že každý kvet kvitne len jeden deň. Preto napríklad jej české pomenovanie znie denivka, anglické Daylily a nemecké Taglilie. Napriek tejto zvláštnosti dobre založený záhon ľalioviek môže byť rozkvitnutý od jari do jesene a za sezónu vytvoriť až štyristo kvetov. Jednotlivé kvety na rastline totiž rozkvitajú postupne, čo trvá asi mesiac.
Ak vysadíme vedľa seba odrody s rôznym obdobím kvitnutia, budeme sa z ich krásy tešiť od mája do septembra. Vybrať si môžeme ľaliovky s jednoduchými alebo plnými kvetmi, jednej farby, s tmavým očkom, dvojfarebné či dokonca voňavé.
Starostlivosť
Na to, aby mali pekne veľké a vyfarbené kvety, potrebujú stanovište, kde svieti slnko minimálne šesť hodín denne, a pôdu obohatenú humusom, kompostom alebo maštaľným hnojom. Vyžadujú dostatok vlahy a živín, preto by sme ich nemali vysádzať v blízkosti stromov alebo krov, ktoré by s nimi súťažili o vodu a potrebné látky. Na jar ich prihnojíme kompletným hnojivom, neskoro v lete pridáme hnojivo s nízkym obsahom dusíka. Vyhovujú im mierne kyslé pôdy; v piesočnatých pôdach ich musíme častejšie zalievať. Voda je najdôležitejšia na jar, keď rastliny tvoria výhonky, pred kvitnutím a počas neho. K správnej starostlivosti patrí aj nastielanie, ktoré zabraňuje odparovaniu pôdnej vlahy a rastu burín.
Vysádzanie
Kvety po odkvitnutí odstraňujeme, aby sa rastliny nevysilili tvorbou semien, čo by ovplyvnilo kvitnutie v budúcom roku. Hoci ľaliovky majú rady pokojné stanovište, každé tri až štyri roky ich môžeme rozdeliť. Najvhodnejší čas je skoro na jar alebo po odkvitnutí. Rastliny vykopeme a rozdelíme tak, aby na každom koreni, ktoré sú hľuzovito zhrubnuté, ostali minimálne tri listy. Sadíme na vzdialenosť asi pol metra do pripravených jám do takej hĺbky, ako rástli pôvodne, pričom kŕčok nesmie byť hlbšie ako dva centimetre pod povrchom pôdy. Korene rozložíme na všetky strany jamy, do polovice zasypeme zeminou, potom dobre zavlažíme a dosypeme zvyšnú zeminu. Okolo rastliny urobíme jamku, v ktorej sa bude držať voda. Mladé rastlinky prvé leto ešte nemusia kvitnúť.
Ľaliovky môžeme zasadiť buď ako solitérne rastliny, buď do skupiniek alebo zmiešaných záhonov. Vhodné sú aj medzi jarnými cibuľovinami, ktoré v období, keď kvitnú ľaliovky, už zaťahujú. Dajú sa pestovať aj vo väčších nádobách. Narezané vo vázach sú peknou a trvácou dekoráciou, lebo všetky puky postupne rozkvitnú.
