Ako sa pestuje hoja (Hoya)?
Hoja
Patrí rozhodne k známym rastlinám našich bytov, či už vo svojej typickej zelenolistej alebo panašovanej forme. Efektný rast a krásne, silno voňajúce kvety z nej robia ideálnu rastlinu na zazelenanie okna či okrasnej mreže v miestnosti.
Má starý anglický pôvod a jej latinský názov je pamiatkou na Thomasa Hoyu, vrchného záhradníka kniežaťa z Northumberlandu, ktorý žil v druhej polovici 18. storočia. Ľudovo ju nazývame aj voskovka. V čeľadi glejovkovité (Asclepiadaceae) zahŕňa približne dvesto druhov, ktorých areál rozšírenia je vymedzený medzi južnou Čínou a východnou Indiou, Malajským súostrovím až po tropické oblasti Austrálie. U nás k najčastejšie pestovaným druhom patrí hoja vosková (Hoya carnosa) a hoja pekná (Hoya bella). Obidva druhy sú veľmi vzhľadné a ich hviezdicovité belavé kvety so žiarivou škvrnou v strede vyzerajú ako z porcelánu. V teple sa na kvetoch zvyknú objavovať kvapky sladkého neškodného nektáru, ktorý okrem toho, že láka hmyz, môže spôsobiť aj škvrny na nábytku.
Hoja vosková
Pôvodný druh mäsitej polopopínavej voskovky má až niekoľkometrové výhonky, ktoré obtáčame okolo opory. Na silných výhonkoch vyrastajú široké vajcovité, lesklé, čiastočne sukulentné tmavozelené listy. Nepravidelné biele škvrny na listoch sú prirodzeným znakom druhu, nejde o príznak choroby. Voňavé kvety vyrastajú na krátkych bočných výhonkoch v tvare previsnutých okolíkov, ktoré sú zložené z dvanástich až pätnástich drobných kvietkov bielej až slaboružovej farby. Objavujú sa od neskorej jari do skorej jesene.
Okrem pôvodného druhu sa pestujú aj rôzne iné formy, napríklad „Compacta“ s pokrútenými panašovanými listami, pestrá forma „Variegata“ s krémovými okrajmi listov a odroda „Krimson Princess“ s červenými mladými listami. Z podmienok na pestovanie vyžaduje svetlé stanovište bez prístupu silnejšieho priameho slnka, rovnomernú vlhkosť a teplotu, ktorá v miestnosti neklesne pod 10 °C. Na tmavom mieste kvitne len málo alebo vôbec.
Hoja pekná
Táto kríčkovitá rastlina pochádza z Barmy. Pretože oproti hoji voskovej je oveľa drobnejšia, nazývame ju aj trpasličia voskovka. Na prevísajúcich krátkych, ale zato veľmi rozkonárených výhonkoch má drobné kopijovité lístočky svetlozelenej farby. Kvety vyrastajú z vrcholových výhonkov vo forme visiacich okolíkov, preto ich krásu treba pozorovať zospodu. Jednotlivé kvety sú bielej farby s malou, výraznejšou ružovofialovou korunkou v strede. Zatiaľ čo ostatné hoje pestujeme vo vzpriamenej forme ako popínavé rastliny, trpasličiu pestujeme ako previsnutú v závesných nádobách. Nároky na pestovanie sú podobné ako pri predchádzajúcej hoji. Vyžaduje však trochu vyššiu teplotu, minimálna by mala byť 15 °C. Darí sa jej dobre na východných, západných alebo severných oknách. V období kvitnutia nesmieme s rastlinou hýbať, kvety v okolíkoch sú veľmi krehké a mohli by opadať.
Menej známe druhy
Medzi vzácnejšie druhy patrí hoja dlholistá (Hoya longifolia) s úzkymi dlhými listami pochádzajúca z podhoria Himalájí. Hoju austrálsku (Hoya australis) u nás nájdeme len zriedkavo. Charakterizujú ju kvety kvitnúce na jeseň, ktoré nemajú v strede farebný fliačik. Zriedkavý je aj thajský druh – Hoya obovata, ktorej listy majú tvar obráteného srdca.
Najkrajším druhom je Hoya imperialis z Malakky, ktorá je veľmi vzácna. Jej súkvetia sa skladajú z tmavopurpurových, v strede bielych kvetov, širokých až sedem centimetrov.
Dekoratívna je aj Hoya lacunosa s bielozelenými kvetmi a kopijovitými listami. Hoya linearis a Hoya multiflora sú charakteristické efektnými, nápadnými kvetmi v tvare šípky. Kvety sú vo vnútri tmavočervené a zvonku žltozelené.
Všetky Hoje dávajú prednosť pestovaniu v hydropónii, kde oveľa ľahšie a bohatšie kvitnú a dožívajú sa dlhšieho veku.
