Fuksia

Francúz páter Charles Plumier pri cestách po Južnej Amerike, kde hľadal stromy s obsahom chinínu v kôre, objavil v roku 1695 v Santa Domingu fuksie. V roku 1696 predstavili túto novú kvetinu v Paríži. S ďalšími druhmi fuksií, ktoré priniesli z Južnej a strednej Ameriky, sa stala základom pre šľachtenie. V druhej polovici 19. storočia ponúkal anglický šľachtiteľ sto nových odrôd, šľachtitelia vo Francúzsku uviedli na trh v rokoch 1854-1914 štyristo noviniek. V prvej polovici nášho storočia vznikali v Anglicku a USA spoločnosti priateľov fuksií.

Väčšina zo sto známych druhov fuksií pochádza z Južnej Ameriky a z Mexika. Nie sú to však typické tropické rastliny. V pôvodnej vlasti rastú ako kry, polokry alebo stromy v horských oblastiach, kde je pri bohatých zrážkach stále vlhký vzduch, ale denná teplota len zriedka vystupuje nad 15 °C. Naše šľachtiteľské fuksie majú v sebe geneticky zakódované nároky na tieto podmienky. Vyhovuje im preto osvieženie sprchou za letných dní, ale polievanie je vhodné len neskoro večer alebo skoro ráno.

Nároky na intenzitu svetla čiastočne prezrádza farba kvetu. Odrody so sýtymi, výraznými farbami a Triphylla hybridy znášajú slnko a polotieň, tieň a polotieň je vhodný pre odrody s jemnou, menej výraznou farbou kvetu. Na slnečnom mieste potrebujú stály pohyb vzduchu. Nehybný, horúci vzduch im škodí.

Fuksie majú dva rôzne typy rastu, vzpriamený a previsnutý. Vzpriamený je vhodný na úpravu do tvaru kra alebo stromčeka. Previsnuté typy sú vhodné do závesných nádob, do debničiek a na tvarovanie „smútočných“ stromčekov. V oboch prípadoch je žiadúce bohaté rozkonárenie, aby rastlina bola hustá, bohatá. Docielime to pravidelným zaštipovaním mladých rastlín. Pravidelne zaštipujeme za dvoma až tromi pármi listov a opakovane, rovnako zaštipujeme výhonky, ktoré vyrastajú na bokoch po skrátení.

Pri tvarovaní kra do pyramídy nechávame bočné výhonky rásť. Podľa veľkosti rastliny skracujeme najnižšie položené dva až štyri výhonky za štyrmi pármi listov, ďalšie, vyššie položené za tromi pármi, potom po dvoch pároch a posledné za jedným párom listov. Nakoniec skrátime i vrcholový výhonok.

Základom úspešného pestovania fuksií je spätný rez. Provokuje rast spiacich púčikov a zmladená rastlina bohato a krásne kvitne, ak ju pravidelne polievame a hnojíme. Bez pravidelného skracovania fuksia vyholuje. Hĺbka jesenného rezu – tretina až tri štvrtiny dĺžky konárov – sa riadi podľa podmienok na prezimovanie. Pri teplejšom a svetlom prostredí režeme hlbšie. Konečnú úpravu rezom robíme na jar, keď skracujeme na dva až tri púčiky. Ovisnuté typy musia mať aspoň jeden púčik za okrajom nádoby na pestovanie.