Africká fialka

Kvetina Africká fialka (Saintpaulia ionantha) je jednou z najkrajších izbových kvetín. Nie je náročná na pestovanie, v byte nezaberie veľa miesta a v optimálnych podmienkach kvitne s kratšími prestávkami takmer po celý rok. Vytvára nízke ružice mäsitých listov. Zo stredu vyrastajú na krátkych stopkách kvety s výraznými žltými peľnicami. Z pôvodného fialovo kvitnúceho druhu boli vyšľachtené desiatky odrôd s kvetmi rôznych farieb od bielej, ružovej, červenej, modrej, purpurovej až po viacfarebné a plné kvety. Veľmi pekné sú aj veľkokveté s kučeravým okrajom alebo miniatúrne odrody.

Africké fialky sú teplomilné rastliny. Vyhovuje im rovnomerná, pomerne vysoká teplota okolo 20-23 °C. Pri vyšších teplotách a v suchom ovzduší im predčasne opadávajú kvety i púčiky. Rastliny vyžadujú po celý rok dostatok svetla, cez leto ich však chránime pred priamym slnkom. Najlepšie sa im darí pri okne obrátenom na východ alebo na západ. Na južných oknách v blízkosti skla trpia nadmerným prehrievaním.

Počas vegetácie fialky dostatočne zavlažujeme. Polievame ich odstátou, vlažnou vodou popri obvode črepníka tak, aby sa voda nedostala do stredu ružice listov a nedošlo k ich zahnívaniu. Staršie, dobre zakorenené rastliny zavlažujeme radšej zospodu do misky. V prašnom prostredí raz alebo dva razy ročne osprchujeme celé rastliny vlažnou vodou, ktorá spláchne prach a osvieži listy. Mokrú rastlinu necháme obschnúť na teplom a zatienenom mieste. Veľmi dôležité je i prihnojovanie. V období intenzívneho rastu (marec – september) hnojíme každých 10 dní (Vegaflor, OBM a pod.). Po odkvitnutí rastline poskytneme krátky vegetačný oddych asi na 3-4 týždne. Vtedy ju polievame veľmi málo a potom ju presadíme.

Africká fialka vytvára jemné korienky, preto vyžaduje ľahký, priepustný a na humus bohatý substrát. Osvedčila sa zmes listovky, pareniskovej zeminy, rašeliny a piesku v pomere 1:1:1:1,5. Nádoby na pestovanie nemajú byť príliš veľké, skôr menšie a plytšie, s priemerom 8-10 cm. Môžu byť keramické, ale aj z plastu. V neprimerane veľkých nádobách rastliny slabo kvitnú a môžu zahnívať. Presádzame ich každý rok.

Staršie fialky vytvárajú na materskej ružici bočné ružice, ktoré treba odstrániť, ak chceme zachovať pekný tvar rastliny s bohatými kvetmi. Mladé ružice vyštipujeme a tie, ktoré už majú vyvinuté listy a korene, zasadíme. Poranené časti zasypeme prachom z dreveného uhlia, aby nedošlo k hnilobe.

Rozmnožovať ich môžeme z listových odrezkov v ktoromkoľvek ročnom období, najlepšie však na jar a v lete. Listy so stopkou asi dlhou 2-3 cm, zapichujeme kolmo alebo mierne šikmo do misky s odtokovým otvorom.

Ako substrát používame jemný riečny piesok, agroperlit alebo rašeliny s pieskom. Rezné plochy stopiek necháme mierne obschnúť a až potom ich zapichujeme do vopred zavlaženého substrátu. Konce stopiek môžeme ošetriť stimulátorom. Listové odrezky môžeme zakoreňovať aj vo vode. Misku s listovými odrezkami zakryjeme sklom, igelitom alebo ju celú položíme do igelitového vrecka. Aby sme nemuseli striekať na listy, zavlažujeme odrezky zospodu tak, že misku ponoríme na krátky čas do vody. Zakorenia asi za 8 týždňov. Na reznej ploche stopky sa začnú vytvárať mladé rastlinky, ktoré neskôr zasadíme do malých črepníkov aj so starým listom. Použijeme ten istý humusovitý substrát ako pri presádzaní. Pri ďalšom rozsádzaní vzrastnejších rastliniek materský list odstránime. Kvitnú asi 6 mesiacov po rozmnožovaní.