Thelokaktusy
Veľký areál rozšírenia umožnil počas vývoja vznik množstva druhov a foriem, odlišujúcich sa navzájom stavbou tela, otŕnením i farbou kvetu. Rod poskytuje obrovskú možnosť kompletizácie hodnotných zbierok, zároveň však svojim vzhľadom spestrí akúkoľvek kolekciu. Základným druhom rodu je Thelocactus bicolor s množstvom variet a stanovištných foriem. Ide o husto otŕnené rastliny, pričom ostne sú skutočnou farebnou ozdobou rastliny. Prechádzajú od slamovožltých až do rubínovočervených odtieňov a u niektorých rastlín husto zahaľujú celé telo rastliny. Všetky rastliny okruhu kvitnú prekrásnymi veľkými kvetmi fialovej farby s vysokým leskom. V zbierkach sa najčastejšie stretávame s varietou tricolor, flavidispinus s jantarovožltými ostňami a bolansis, s takmer bielym otŕnením. Tvarom tela a charakterom kvetu sa okruhu bicolor podobá Thelocactus schwarzii.
Ďalšou veľkou skupinou rastlín tohto rodu je okruh Thelocactus conothelos. Od prvej skupiny sa odlišujú redším otŕnením a rebrami rozdelenými na výrazné hrboly. Variety aurantiacus a argenteus kvitnú žltými i fialovými kvetmi, varieta macdowellii je ozajstným skvostom medzi kaktusmi. Celé telo rastliny je husto pokryté sklovitými bielymi ostňami a kvitne veľkým ružovofialovým kvetom. Svoj exkluzívny vzhľad podčiarkuje vyššími nárokmi na pestovanie, a preto asi nikdy nebude bežne pestovanou rastlinou. Rozsiahlou skupinou rastlín sú rastliny charakterizované mohutným telom, často s repovitým koreňom, mohutnými rebrami často rozdelenými do bradaviek a redším ale tvrdým otŕnením. Ich kvety sú výrazne menšie, najčastejšie bielej až žltobielej farby. Pekným zástupcom je Thelocactus hexaedrophorus, rastlina so striebristou pokožkou a mohutným repovitým koreňom. Dĺžkou otŕnenia vynikajú Thelocactus nidulans a rinconensis. U niektorých foriem dochádza k veľmi efektnému azbestovému vzhľadu povrchu ostňov. Z ostatných zástupcov rodu ešte spomeňme Thelocactus leucacanthus a tulensis.
Široká paleta druhov a foriem nie je týmto vyčerpaná, neustále sa nachádzajú nové náleziská s odlišnými rastlinami.
Čo povedať k pestovaniu týchto rastlín.
Ako obyvatelia teplých oblastí vyžadujú počas celej vegetácie dostatok tepla a slnečného žiarenia. V skleníku im vyhraďte miesto celodenne vystavené slnečnému žiareniu s dostatočnou výmenou vzduchu. Substrát zvoľte priepustný, minerálny s dostatočnou zásobou živín. Vo všeobecnosti thelokaktusy nespôsobujú pestovateľské problémy. Budú vďačné za zimovanie s prístupom svetla, nakoľko tvorba kvetných pukov prebieha v skorých jarných mesiacoch. Rastliny Thelocactus conothelos v. macdowelli kvitnú po tmavom zimovaní veľmi neochotne, prípadne nekvitnú vôbec. Teplota v čase vegetačného kľudu sa môže pohybovať do 10 – 15 °C, krátkodobo môže klesať až k nule. Zálievku uskutočňujeme v teplom období, vždy až po predchádzajúcom preschnutí substrátu. Rozmnožujú sa výsevom, niektoré druhy tvoria dostatok odnoží pre vegetatívne množenie.
Thelokaktusy ako významný zástupcovia flóry sú neodmysliteľnou súčasťou kolekcií zameraných na severoamerické kaktusy. Svojím atraktívnym vzhľadom pútajú pozornosť a zvlášť okruh bicolor je zvládnuteľný i začínajúcimi pestovateľmi. Za primeranú starostlivosť sa odvďačia kvetmi, ktoré patria k najkrajším v celej čeľadi.
