Aloa, sukulent z Afriky

Do rodu Aloe patrí dvestopäťdesiat až tristo druhov. Všetky pochádzajú z teplejších a suchších oblastí Afriky a priľahlých ostrovov. Všeobecne známe sú ich liečivé účinky, ktoré spôsobuje vysoký obsah glykozidu aloínu. Využívajú sa v kozmetickom priemysle.

Opis

Niektoré druhy majú krátku alebo aj vyššiu stonku, rozkonárenú do stromovitej alebo kríčkovitej koruny, iné nemajú stonku vôbec. Vtedy sukulentné listy tvoria prízemnú ružicu a tieto druhy najviac pripomínajú americké Agave, s ktorými boli Aloe predtým v jednej čeľadi ľaliovitých (Liliaceae). V súčasnosti sú oba rody vyčlenené zvlášť a majú samostatné čeľade. Aloe patrí do čeľade Asphodelaceae. Listy aloí sú väčšinou mäsité, sukulentné, len niekoľko druhov ich má tenké a kožovité. Farba prechádza od zelenej cez sivo až modrozelenú, niekedy s tmavšími alebo svetlejšími fľakmi, prípadne pásikmi. Okraje sú celistvé, vlnovité, zúbkaté, často aj ostňami. Kvety majú žltú, červenú alebo oranžovú farbu a tvoria kvetný stvol.

Pestovanie a rozmnožovanie

Druhy pestované v našich podmienkach majú vysoké nároky na svetlo, preto ich počas vegetačného obdobia musíme pestovať niekde vonku, najlepšie v záhrade, na terase alebo balkóne. Zimovať. By mali pri teplote okolo 10 °C, ale aj vtedy potrebujú čo najviac svetla. Polievame ich veľmi opatrne, minimálne. Dobré prezimovanie im musíme zabezpečiť najmä preto, že práve v tomto období kvitnú. Von ich môžeme dávať hneď po skončení nočných mrazov, teda koncom apríla až začiatkom mája. Nesmieme však zabúdať, že všetky rastlinky na intenzívne svetlo privykáme postupne, aby priame slnko nespálilo listy.

Rastlinky

Presádzame vždy pred umiestnením na letné stanovište. Osvedčila sa zmes záhradnej hrabanky, zrelého hnoja a piesku. Jedinou podmienkou pri presádzaní je, aby použitá pôda bola dobre priepustná a dostatočne sypká. Zasadiť ich môžeme do rozličných črepníkov alebo misiek. Pri výbere by sme však mali pamätať na to, že aloy rastú veľmi intenzívne a vybrané nádobky by im mohli byť čoskoro malé.

Rozmnožujeme ich semenami, z bočných odnoží, niektoré aj listami. Odnože oddelíme od materskej rastliny ostrým nožíkom a vzniknutú ranu necháme niekoľko dní hojiť. Potom ich zapichneme do mokrého piesku a umiestnime na teplé, ale tienisté miesto, najlepšie na okenný parapet. Zakorenené rastlinky potom pestujeme ako dospelé jedince.

Najpestovanejšie druhy

Najznámejším a najstarším pestovaným druhom je aloa strakatá (Aloe variegata), ľudovo nazývaná aj „tigrie aloe“ alebo „sokolie pero“. Je to jednoduchá a nenáročná rastlinka, ktorej každá časť je výrazne ozdobná. V poslednom čase však jej krása nie je dostatočne cenená a pomaly sa z ponuky vytráca. Aloa ozbrojená (Aloe ferox) je mohutná rastlina, ktorá pochádza z južnej Afriky. Druhový názov dostala podľa listov, ktoré sú akoby posypané ostrými ostňami. V domovine dorastá do výšky aj viac ako jeden meter a listy sú dlhé šesťdesiat až sto centimetrov. Využíva sa pri výrobe kozmetických prípravkov. K dekoratívnym druhom patrí Aloe erinacea, Aloe melanacantha, Aloe striata, Aloe saponaria, Aloe distans a mnohé ďalšie. Žiaľ, práve tie najkrajšie druhy sa nedajú rozmnožovať z odnoží, pretože ich buď vôbec netvoria, alebo len sporadicky. Získať kvalitné a klíčivé semená je prakticky nemožné a dovoz semien priamo z prírody je zakázaný. Dospelé rastliny síce kvitnú aj v našich podmienkach, majú však veľkú nevýhodu – nedajú sa umelo opeliť alebo len výnimočne. Z toho vyplýva, že každá rastlina aloy má vysokú botanickú hodnotu a zostáva už len na nás, ako dlho prežije a bude krášliť naše okolie.