V máji začínajú rastlinky rásť priamo pred našimi očami a výnimkou nie sú ani kaktusy a sukulenty. Teplé dni a chladné noci dokážu premeniť naše suchomilné rastliny na pestrofarebnú prehliadku krásnych kvetov.
Stále platí zásada účinného vetrania cez deň a potreba zatvárania skleníkov v noci, najmä keď nočné teploty klesajú k nule. V takomto prípade je potrebné prikryť rastlinky, ktoré sme už vyložili von, fóliou alebo starou dekou. Menej chúlostivé druhy môžeme pokojne vysadiť na vyššie záhony. Treba dbať na dobré oddrenážovanie, aby prebytočná voda mohla odtekať.
So zvyšovaním teploty je potrebné primerane zvyšovať aj objem zálievky. Do závlahovej vody môžeme pridať hnojivo, ktoré sa používa na bežné kvetiny. Dbáme však na to, aby sme pridali len polovičné množstvo, ako sa odporúča v návode. Treba myslieť na to, že dusík podporuje vegetatívny rast, kým fosfor zase tvorbu kvetov a následne aj tvorbu semien.
Máj je mesiacom vegetatívneho rozmnožovania sukulentov. Rozmnožovanie kaktusov a iných sukulentov z odnoží vyžaduje značnú pozornosť. Niektoré rastliny tvoria dostatočné množstvo odnoží, preto sú aj dosť rozšírené, napríklad niektoré Echinopsis. Väčšina druhov však tvorí odnože až vo veľmi vysokom veku, prípadne bez nášho zásahu ich netvoria. Takéto exempláre prinútime k bohatej tvorbe odnoží tým, že porušíme ich vegetačný stred alebo ostrým nožom odrežeme „hlavu“. Takto vzniknuté odnože po dosiahnutí dostatočnej veľkosti potom buď odrežme, alebo opatrným ťahom od materskej rastliny odtrhneme.
Oddelené odnože nikdy hneď nesadíme, pretože cez čerstvé rany sa môžu do tela rastliny dostať zárodky rôznych chorôb. Treba ich nechať niekoľko dní na teplom, ale tienistom mieste, aby sa rany poriadne zahojili. Dobre pripravené odnože potom zasadíme do vhodného substrátu, akým je napríklad zmes riečneho piesku a lignocelu. Nesmieme ich zasadiť veľmi hlboko, ideálna je hĺbka jeden až tri centimetre. Substrát musí byť vždy vlhký.
Rastliny bez koreňov sú citlivé na prudké slnko, preto ich uložíme na tienisté až polotienisté miesto, teplo však ocenia vždy.
Na tvorbu koreňov potrebujú teplotu okolo 25 °C s dostatočným množstvom svetla. Niektoré exempláre, bez ohľadu na druh, potrebujú na vytvorenie vlastného koreňového systému dlhšie obdobie. Počas zakoreňovania rastlinky nesmieme vyťahovať. Tvorbu korienkov zistíme oveľa šetrnejším spôsobom. Postupne vznikajúce korienky sa totiž prejavia samovoľným rastom rastlinky, čo možno pozorovať voľným okom, napríklad vo forme nových tŕňov. Keď už máme istotu, že odnože sú pripravené na samostatný život, necháme misku preschnúť, rastliny opatrne povyberáme a zasadíme ich do osobitných nádob s bežným kaktusovým substrátom, ktorý musí byť vždy suchý. Čerstvo presadené rastliny nesmieme zalievať niekoľko dní. Nakoniec ich po postupnom privykaní priložíme k ostatným.
Vegetatívne rozmnožovanie iných sukulentov je trocha odlišné a veľmi rôznorodé. Môžeme ich rozmnožiť z listov, odrezkov, častí koreňov, hľúz, cibúľ. Na rozmnožovanie si vyberáme dobre vyvinuté časti rastlín, aby sme mali čo najväčšiu šancu na úspech. Druhy z rodu Bryophyllum tvoria na okrajoch listov už vyvinuté, korienkami vybavené rastliny, ktoré sú po oddelení od materskej ihneď schopné samostatného života. Rody Cosmos a Sedum sa bez problémov rozmnožujú listami, ktoré za krátky čas zakorenia a tvoria nové kmienky. Rody Haworthia, Gasteria a Aloe veľmi ľahko rozmnožíme z odnoží, ktoré už väčšinou majú dostatok koreňov.
Rody Scilla a Haemanthus tvoria dcérske cibuľky, ktoré sú veľmi húževnaté a vydržia bez vody a zasadenia aj niekoľko mesiacov.
Kaktusom veľmi podobné druhy rodu Euphorbia sa rozmnožujú podobne ako kaktusy, ale v ich prípade musíme byť opatrní, pretože každý druh z tohto rodu obsahuje mlieko, ktoré je v mnohých prípadoch jedovaté! Aj najmenšie množstvo môže spôsobiť alergie, nevoľnosť a dočasnú slepotu. Pri oddeľovaní bočných odrezkov používame ostrý nôž a čerstvo odrezanú odnož okamžite ponoríme na niekoľko minút do vody, kde vyronené mlieko hneď tuhne. Ďalej už postupujeme ako pri kaktusoch.
Vegetatívne rozmnožovanie kaktusov a sukulentov nevyžaduje špeciálnu výbavu. Techniku zvládne každý, kto chce mať vždy dostatočné množstvo životaschopných jedincov, na nerozoznanie od semenáčov.
