Oroya
Oroye sú typické vysokohorské rastliny rastúce prevažne v nadmorských výškach od 3000 do 4000 m, výnimočne i viac. Názov rodu bol daný podľa baníckeho mestečka Oroya, ktoré leží vo výške 3726 m n. m. Toto mestečko leží priamo uprostred celého výskytu rastlín tohto rodu. Rod Oroya je príbuzný s rodom Matucana.
Podľa taxonómov sa rod skladá z troch druhov, dvoch výrazných a jedného prechodného. Udávané najvýraznejšie druhy tohto rodu sú Oroya peruviana a borchersii a ako prechodný je udávaný Oroya subocculta.
Oroje sa v kultúre celkom dobre udomácnili. Ich pestovanie nerobí veľké problémy, ak sa dodržia určité zásady. Jednoznačne sa lepšie cítia na čerstvom vzduchu ako v uzavretom skleníku alebo parenisku. V skleníku, kde sa vzduch vôbec nehýbe, sa oroje doslova zmenia. Zmenšia vyostenie a narastajú do neuveriteľných tvarov a rozmerov. Vo voľnej vzdušnej kultúre sa rastliny podobajú tým z prírody. Keďže sú to horské rastliny, potrebujú aj dostatok vlahy. Preto ich treba zalievať výdatnejšie ako iné kaktusy. V našom horúcom lete ich ale treba chrániť pred prudkým slnkom, aby sa nespálili. Po spálení sa na nich vytvárajú nevzhľadné škvrny, ktoré ich hyzdia. Vekom rastliny od bázy korkovatejú, je to však prirodzené aj pre rastliny z prírody.
Zimné stanovisko vyžadujú suché a podľa možnosti svetlé, teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí 5-10 °C. Po niekoľkých rokoch od výsevu sa vám pri dodržaní týchto zásad odvďačia množstvom kvetov.
Na záver by som chcel spomenúť pár druhov, s ktorými sa môžeme stretnúť v zbierkach. Predovšetkým je to Oroya peruviana, ktorá môže mať rôznofarebné vyostnenie, ale aj hustota je variabilná. Podobá sa na rastlinu Matucana aureiflora. Kvety má žlto červené v rôznych odtieňoch. Oroya peruviana v. conaicensis a O. citriflora majú jasno žlté kvety. O. citriflora má aj vyostenie žlté. Veľmi husté vyostenie majú O. subocculta, laxiareolata, baumanii a borchersii. Najmenšia z tohto rodu je Oroya peruviana v. minima, ktorá dorastá len do priemeru 5 cm.
