Ariocarpus
Pochádzajú z mexických vysočín a vo voľnej prírode sú v ohrození. Sú to malé rastlinky podobajúce sa na zvetrané kamene porastené lišajníkmi, preto ich nazývajú „živé kamene“ či „skameneliny“. Majú zvláštny až abstraktný tvar, ich telo nemá žiadne rebrá alebo tŕne, ako to poznáme pri iných kaktusoch, ale je rozložený na bradavky sivej až hnedej farby. Ich tvar môže byť trojuholníkovitý, kužeľovitý, šupinatý, hranatý. Rastú veľmi pomaly, a to najmä pod zemou. Neskoro na jar a v jeseni prechádzajú krátkym, ale rýchlym vegetačným obdobím, počas ktorého sa objavujú biele, žlté, ružové alebo červené kvety a mäsité bledé bobule. Priemer rastlín je od dvoch do štyridsať centimetrov, ale také veľké exempláre sú v prírode zriedkavé. Koreň rastlín je premenený na repovitý zásobný orgán, ktorý si vytvárajú už niekoľkodňové semenáče, a ich rast sa tým spomaľuje. Sú to veľmi dekoratívne rastliny, hlavne staršie kusy, preto patria medzi najobľúbenejšie kaktusy. Ich pestovanie však nie je vôbec jednoduché, patria do rúk ostrieľaných kaktusárov. Ak sa predsa len pre ne rozhodneme, musíme im cez vegetačné obdobie zabezpečiť dostatok slnka počas celého dňa. Na sadenie potrebujeme hlboké nádoby pre mohutný koreň a ako substrát musíme použiť veľmi priepustnú zeminu, do ktorej môžeme pridať trocha rozdrvenej kriedy. Na jar ich polejeme len jedenkrát, v lete občas a začiatkom jesene niekoľkokrát výdatne. Kvitnú v jeseni alebo až v zimných mesiacoch, preto ich nechávame prezimovať na teplejšom mieste a zabezpečíme im dostatok umelého osvetlenia. Inak hrozí, že sa puky neotvoria, splesnivejú a pleseň môže vniknúť až do tela rastliny, čo väčšinou znamená jej uhynutie. Jednoduchšie je ich pestovanie po navrúbľovaní na odolnejšie druhy, napríklad Echinopsis alebo Eriocereus jusbertii. Takéto rastliny lepšie rastú, začínajú skôr kvitnúť a tvoria dobre klíčivé semená. Vrúbľovance potom pestujeme podľa nárokov použitej podnože.
Do rodu Ariocarpus patrí napríklad Ariocarpus kotschoibeyanus, ktorý má silne stlačené mamily, na povrchu zbrázdené a uprostred rozdelené zreteľnou ryhou. Z Ariocarpus trigonus je viditeľná len rozeta tvorená dlhými zahnutými bradavkami podobnými lístkom. Majú trojuholníkovitý tvar, od ktorého je odvodené jeho meno. Ploché hľuznaté telo sa nachádza pod zemou. Na vegetačnom vrchole sa objavujú do kruhu usporiadané citrónovožlté kvety a biele plody. V kultúrnom prostredí rastliny tvoria veľké množstvo vaty, ktorá chráni mladé vrcholové časti tela, ako aj vyvíjajúce sa kvety a plody. Rastlina s priemerom dvadsaťpäť centimetrov môže mať až sto rokov. Prekrásnou rastlinou pripomínajúcou skôr šperk ako kaktus je Ariocarpus fissuratus. Prízemné guľovité sivé telo tvoria veľké drsné trojhranné hrbolčeky s chumáčikmi vlny bez tŕňov. Kvitne v jeseni jedným alebo viacerými ružovými kvetmi širokými až štyri centimetre, ktoré vydržia tri až štyri dni. Rastie veľmi pomaly. Medzi zberateľmi je obľúbený, ale vyžaduje veľa trpezlivosti a opatrné polievanie.
