Figovník

Figovník ako subtropický ovocný ker sa pestuje na južnom Slovensku už niekoľko storočí. Rástol vo vinohradoch, kde ho vysádzali do voľnej pôdy. Dnes ho s obľubou pestujú v záhradkách na mieste chránenom pred mrazivými vetrami. V chladnejších oblastiach Slovenska sa osvedčilo kontajnerové pestovanie s prenášaním pred zimou do interiéru.

Rod Ficus s jeho asi 700 druhmi sa radí do čeľade morušovitých, ktoré rastú ako stromy, kry alebo liany. Rastliny obsahujú biely lepkavý latex, ktorého súčasťou je aj kaučuk. Na pokožku pôsobí dráždivo. Ficus carica sa zo svojej domoviny Ázie rozšíril takmer do všetkých subtropických oblastí sveta. Plantážnicky sa pestuje pre výživné a chutné plody. Na miestnych trhoch sa figy predávajú čerstvé i sušené. Čerstvé obsahujú asi dvadsaťpäť percent cukrov, sušením sa cukornatosť zvýši až na päťdesiat percent. Potom sa dajú dlhodobo skladovať.

Figovník je opadavý ker. U nás sa pestujú aklimatizované partenokarpické odrody, ktoré dorastajú do výšky dva až tri metre. Plody vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez zjavného kvitnutia. V závislosti od mikroklimatických podmienok dozrievajú približne o tri mesiace, čiže od polovice augusta do jesene. Vývin plodov z letnej rastovej fázy sa na jeseň zastaví a v priebehu zimy zmrznú. Na rastlinách pestovaných v kontajneroch dozrievajú dve úrody.

Výsadba a pestovanie

Do voľnej pôdy vysádzame aspoň dvojročné rastliny, pretože v prvom roku po rozmnožení nemusí byť drevo dostatočne vyzreté a po zimných mrazoch by rastlina mohla uhynúť. Dospelý figovník vydrží bez poškodenia mrazy do –15 °C. pri silnejších omrznú konce výhonkov, čo však rastline neuškodí. Počas tuhých zím a na nechránenom stanovišti vymŕzajú figovníky až po zem. V nasledujúcom roku vypučia od koreňa a o rok neskôr znovu rodia. Boli však aj také zimy, kedy nasadené plody prezimovali a na jar pokračovali v raste.

Pretože figovníku vyhovuje slnečná a výhrevná poloha, vysadíme ho na miesto chránené od vetrov, napríklad k južnému múru. Slnečný úpal mu neškodí. Do vykopanej jamy štyridsať krát štyridsať centimetrov rozhodíme tridsať gramov Cereritu alebo iného, pomaly rozpustného hnojiva. Rastlinu môžeme vysadiť o desať až dvadsať centimetrov hlbšie, ako rástla v kontajneri. Tak bude chránená najmä v prvom roku pred možným zmrznutím. Preventívne môžeme figovník chrániť pred silnými mrazmi tak, že aspoň do polovice výšky ho zakryjeme čečinou alebo iným suchým rastlinným materiálom.

Figovník pestovaný v kontajneri presádzame prvých päť rokov vždy na jar. Použijeme zmes záhradnej pôdy, kompostu a piesku v pomere asi 2:1:0,5, ktorá má mať neutrálnu reakciu. Na liter substrátu pridáme zásobné hnojivo – dva gramy Cereritu, NPK alebo podobné hnojivo. V ďalších rokoch presádzame v troch až štvorročných intervaloch. Pritom nemusíme použiť vždy väčší kontajner, ale časť koreňov aj so zeminou po celom obvode odrežeme a do rovnako veľkého kontajneru doplníme čerstvú zeminu. Prihnojujeme každoročne na jeseň zapracovaním do pôdy pod celou korunou päť až desať kilogramov maštaľného hnoja, prípadne pomaly rozpustného granulovaného hnojiva. Rastlinu pestovanú v kontajneri môžeme prihnojovať každé dva týždne až do augusta tekutou hnojivou zálievkou, napríklad 0,2% roztokom Harmavitu.

Figovník s nasadenými plodmi môže následkom nedostatku vlahy plody zhodiť. Rastlinu v kontajneri zalievame až po miernom presušení povrchu zeminy. Škodí mu aj dlhodobo rozbahnená pôda. Rastlinu vo voľnej pôde zalievame do augusta počas rastu plodov len pri nedostatku dažďov. Pri dlhodobo premokrenej zemine v čase dozrievania plodov tieto praskajú.

Rez

Rezom docielime požadovanú veľkosť i tvar rastliny a predovšetkým pravidelnú úrodu. Figovník znáša rez veľmi dobre a následne bohato rozkonáruje. Nerezané rastliny majú riedke a príliš dlhé prírastky a až v neskorších rokoch sa tvoria kratšie. Preto v prvom roku po rozmnožení skrátime v predjarí hlavný výhonok na päť až šesť púčikov. Rastlina sa rozkonári a budeme ju pestovať s tromi až piatimi hlavnými kmienikmi vo forme kra.

Pestovanie s jedným kmienikom je obtiažne. Bočné výhonky skracujeme na tri až päť púčikov, odstraňujeme kolmé konkurenčné, križujúce a dovnútra korunky rastúce konáriky. Rastlinu v kontajneri môžeme rezať rovnako, ale pre udržanie menšieho vzrastu a bohatej rodivosti je vhodný nasledovný rez, ktorý vykonávame až po výchovnom reze: na konárikoch s vyrastajúcimi plodmi odstránime – vylúpneme terminálny a všetky bočné púčiky okrem dvoch spodných. Po zobratí úrody tieto odrodené konáriky odrežeme. Medzičasom z dvoch spodných púčikov vyrástli nové konáriky s plodmi, ktoré zrežeme počas rastu za tretím až štvrtým plodom. Na jar jeden z dvoch konárikov odstránime a druhý skrátime na jeden až dva púčiky. Celý cyklus rezu môžeme každoročne opakovať.

Rozmnožovanie

Figovník rozmnožujeme zakorenením odrezkov. V januári, keď je teplota nad 0 °C, narežeme výhonky, z ktorých na odrezky použijeme strednú časť hrubú desať až pätnásť milimetrov. Odrezky upravíme na dĺžku desať až pätnásť centimetrov s tromi až štyrmi púčikmi. Nemali by ešte roniť latex. Rezné rany necháme zasušiť asi dva dni pri teplote okolo 10 °C a ošetríme ich fungicídnym prípravkom proti plesni, prípadne ich môžeme zasypať práškovým stimulátorom. Odrezky napicháme až po vrchný púčik do zmesi agroperlitu, hrubého piesku a odkyslenej rašeliny. Umiestnime ich do miestnosti s teplotou 20 až 25 °C a substrát udržujeme mierne vlhký. Do štyroch až šesť týždňov zakorenia. V priebehu ďalšieho mesiaca ich rozsádzame veľmi opatrne, pretože mladé korene sú veľmi krehké. Po presadení pestujeme rastliny v polotieni a postupne ich privykáme na priame slnko.

Choroby a škodcovia

Chorobami u nás figovníky netrpia. V nevetranom skleníku sa občas môžu na mladých rastlinách objaviť molice. Na praskajúcich plodoch môžu škodiť mravce a osy, ktoré láka sladká vôňa dužiny.

Figy

„Figu majú, a predsa z nej žijú“ – možno povedať o chudobných obyvateľoch severnej a východnej Afriky, ktorým sú čerstvé i sušené figy každodennou potravou. Alžírska rodina vraj každoročne skonzumuje až 700 kg figových plodov.

Figa má svoj pôvod pravdepodobne v Prednej Ázii. Dnes nadivoko rastie v Pakistane, Indii, Turecku, Afganistane, Turkménii, na Kaukaze i Kryme. Intenzívnejšie ju snáď začali pestovať až Féničania. Práve tí ju rozšírili do Sýrie, Grécka a na územie dnešného Talianska, odkiaľ sa dostala i do Španielska a Francúzska. Do Číny bola dovezená až v 8. storočí a po objavení Ameriky tu uzavrela svoje kolonizovanie sveta trópov a subtrópov. A tak dnes patria Kalifornia, Arizona a Texas, popri Španielsku, Taliansku, Turecku a Grécku k najväčším producentom fíg na svete.

Keď opadlo lístie

Odtlačky figových listov našli archeológovia už v štvrtohorných vrstvách. Patrí k najstarším kultúrnym rastlinám sveta a ako taká je aj úzko spätá s históriou ľudstva. Podľa Biblie, keď Mojžiš viedol Židov z Egypta do Kanaanu, opisoval túto zasľúbenú zem, ako zem oplývajúcu olivami, granátovými jablkami a figami. Aj povesť o Mohamedovej smrti hovorí, že keď veľký prorok zomrel, Slnko sa zatemnilo, hviezdy padli z oblohy a z granátových jabĺk a fíg opadlo lístie. V starej Palestíne sa zasa tradovalo príslovie, podľa ktorého bývať pod viničom a figovým stromom, znamenalo žiť pokojným a spokojným životom. Staroveké Atény mali figovník dokonca vo svojom znaku. Význam fíg pre Aténčanov dokumentuje aj zákaz ich vývozu z krajiny v čase neúrody, na čo prísne dohliadali dozorcovia zvaní sykofanti, pomenovanie ktorých sa stalo synonymom udavačov.

Priatelia figového vína

Figy nielen v dávnych dobách, ale i dnes sú významnou potravinou v oblastiach, kde rodia. Pre nás ostatných sú skôr lahôdkou, ktorej výživový, ale i zdravotný význam sme zatiaľ nedocenili. Starí Egypťania, Gréci a Rimania boli vyznavačmi nielen čerstvých a sušených plodov, ale aj priatelia figového vína. Na slnku usušené figy natlačili do širokých hlinených džbánov a presypali voňavým feniklom. Takto vydržali veľmi dlho. Potom, na rímskych slávnostiach Nového roku, figy, datle a med obetovali bohom a s prianím šťastia a zdravia nimi obdarúvali aj svojich priateľov. Možno by bolo celkom príjemné tento pekný prastarý zvyk v čase Vianoc a novoročného času obnoviť. Malá „energetická bomba“ Z výživového i zdravotného hľadiska sú figy zaujímavé širokou škálou významných obsahových látok. Sú, takpovediac, energetickou bombou, ktorej sacharidová energia je sprevádzaná množstvom dôležitých vitamínov, minerálov a ďalších zaujímavých látok. Čerstvé figy obsahujú až 82 % vody, 12-23 % cukrov, prevažne glukózu a fruktózu, 1,4 % bielkovín, 0,2 tuku, 0,5-4,2 % pektínov, trochu vitamínu C, ale celú škálu vitamínov skupiny B, teda B1, B2, B3, B6, kyselinu pantoténovú, listovú a betakarotén. Sú tiež dobrými dodávateľmi minerálov, najmä draslíka, vápnika, horčíka, fosforu, železa a zinku. Sušením sa všetky látky viacnásobne skoncentrujú, a teda i obsah cukru sa zvýši na 50-77 %, bielkovín na 6 % a obsah vody klesne na 18 %. Figy sa hodia nielen na priamy konzum, ale i výrobu lekvárov, džúsov, vína, zákuskov, pridávajú sa do mnohých jedál a po upražení sa z nich pripravuje originálna káva. V Indii sa mladé figové listy jedia dokonca ako zelenina.

Originálne proti malárii

Figy sú však nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale i liekom, a to nielen plody, ale prakticky celá rastlina. Plínius napríklad tvrdil, že figy varené vo víne sú najlepším prostriedkom k rozháňaniu nádorov a opuchov. Stáročnými tradíciami sa vyskúšalo a overilo liečebné i podporné pôsobenie plodov figovníka pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v hrudi i krku, pri prechladnutí, angíne, preťažení hlasiviek. Odvar z listov zasa pomáha pri bronchiálnej astme, chorobách obličiek, proti hlístam. Listy majú aj protizápalový účinok, preto sa prikladajú na rany a vredy. Maceráty listov vo vodke sa v Arménsku používajú dokonca na liečenie malárie. Japonci zasa objavili vo figových plodoch protirakovinové látky, pôsobiace preventívne i brzdiace rozvoj rakovinových buniek.

Tajomstvá prírody

Figovník obyčajný (Ficus carica) patrí do čeľade morušovitých. Je teda príbuzným nielen našej moruše, ale i chlebovníku, kaučukovníkovým stromom, indickému badyánovníku, ktorý je najrozložitejším stromom na svete, ale i sykomore – posvätnému stromu Egypťanov, z ktorého tvrdého dreva sa vyrábali rakvy pre faraónov. Rod Ficus zahŕňa až 1 000 tropických a subtropických vždyzelených i opadavých krov, lián a stromov rozšírených po celom svete. Medzi ne patria i naše okrasné bytové fikusy. Jedlý figovník je opadavý ker či strom, dosahujúci v prírode výšku 12-15 m. Má krásne ozdobné listy, ktoré sa neodvratne spájajú s biblickou Evou a jej prostým „odevom“. Plody majú tvar hrušky. Figa je dvojdomou rastlinou. Bežne tvorí každoročne tri násady kvetov. Pôvodne existovali len druhy, ktoré rodili iba po opelení hmyzom. Vyšľachtili sa aj odrody rodiace bez opelenia bezsemenné plody. Tie však nedosahujú chuťovú kvalitu opelených. Je zaujímavé, že figy dokáže opeliť len jeden druh hmyzu, a to drobná osička hrnčiarka figová, ktorej vývoj sa odohráva vo vnútri spočiatku dutej figy, v ktorej i prezimuje. Táto zimnojarná úroda fíg dáva tzv. „kozie“ figy, ktoré sú nejedlé. Letná a jesenná úroda však bývajú bohaté. Strom rodí viac ako 50 rokov a v optimálnych podmienkach dá 50-120 kg fíg. Súžitie figy s osičkou hrnčiarkou je veľmi úzko späté. Osička nakladie vajíčka len do samčích kvetov, ktoré sú vo vnútri dutej figy a zahynie. Larvy sa živia obsahom kvetného semenníka. Vyvinuté samčeky sa prehryzú von a keďže samičky to nedokážu, samčekovia, ako galantní ženísi, im pomôžu. Ihneď ich oplodnia a zahynú. Samičky, hľadajúc samčie kvety na znesenie vajíčok, roznesú peľ a oplodnia samčie kvety. Tento cyklus sa do roka trikrát opakuje. Toto malé tajomstvo prírody vedci odhalili až v 19. storočí. To bol dôvod, prečo vysadené figové háje fíg dovezených do Ameriky spočiatku nerodili. Jednoducho chýbal opeľovač. Zaujímavé však je, že tento princíp opeľovania pomerne dobre opísal už v 4. storočí p. n . l sám Aristoteles a že praktickí pestovatelia za jeho čias využívali skúsenosť, podľa, ktorej, ak na samčie stromy zavesili konáriky s kozími figami obsahujúcimi hrnčiarku, bola úroda bohatá. Figa sa ľahko rozmnožuje. Obľubuje teplo, ale v zime znesie až –15 °C. V teplejších oblastiach si pri troche starostlivosti môžeme jej chutné sladké plody, ktoré výborne nahradia presladené nezdravé cukríky, dopestovať aj u nás.

Figovník obyčajný (Ficus carica)

S týmto opadavým krom alebo stromom, ktorý rastie v oblasti Čierneho a Stredozemného mora, sa môžeme stretnúť v záhradkách aj u nás. Rastie na teplejších, chránených svahoch orientovaných na juh. Pritlačený k južnej strane domu a v zime aspoň čiastočne chránený, v južnejších oblastiach, nielen prežije zimu ale aj rodí.

Vzhľadom na výživnú hodnotu plodov – fíg, sa figovník zo svojej pravlasti v južnej Ázii rozšíril do mnohých subtropických oblastí. Je to jednodomá alebo dvojdomá rastlina, čo znamená, že na jednej rastline sú piestikové kvety, na druhej tyčinkové, prípadne obidva druhy kvetov sú na jednej rastline. Má však pomerne komplikované opeľovacie pomery. Opelenie piestikových kvetov totiž zaobstaráva hmyz, ktorý u nás nežije. Preto si na pestovanie vyberáme také druhy, ktorých plody sa vytvárajú bez opelenia – partenokarpicky. Plody sú guľovité až hruškovité, fialovočervenej farby.

Figovník sa dobre rozmnožuje odrezkami. V predjarí, keď ešte nevypučali nové listy, odoberieme z jednoročného dreva osvedčeného kultivaru asi 0,10 m dlhé a vyzreté odrezky, ktoré napicháme do ľahkého substrátu alebo premytého piesku. Na rozmnožovanie je vhodná debnička asi do polovice naplnená substrátom a prikrytá sklom. Pri teplote asi 25 °C a pravidelnej zálievke odstátou vodou sa odrezky asi za mesiac zakorenia. Potom odrezky presadíme do črepníkov s priemerom 0,10 m do vhodného substrátu.

Konáre môžeme odrezať aj po opadaní lístia na jeseň. Cez zimu ich uchováme napichané do vlhkého piesku v bezmrazovej miestnosti, alebo zahrobľované v pôde. Z týchto konárov režeme potom na jar 200-300 mm odrezky, ktoré zakoreňujeme v debničke alebo priamo na záhone v záhrade. Napicháme ich do pôdy tak, aby im nad pôdu vyčnieval len 20 mm vrchol. Ak majú dostatok vlahy a počasie je teplé, dobre sa zakoreňujú. Zakorenené odrezky, ktorým sa cez leto vytvorili výhonky, na jeseň presadíme na trvalé stanovište, alebo ak budeme figovníky pestovať v nádobách, tak do nádob. Menšie dvojčlánkové odrezky môžeme zakoreňovať aj v piesku v črepníku, ktoré napicháme do polovice a črepník zakryjeme sklom.

Staršie rastliny, ktoré vytvárajú odnože, môžeme rozmnožovať aj zakorenenými odnožami. Tieto oddeľujeme od materskej rastliny na jeseň, po opadaní lístia, alebo na jar pred pučaním. Odnože s koreňmi, ktoré sme oddelili na jeseň, zasadíme do dobrej zeminy do črepníka a v bezmrazovej miestnosti prezimujeme. Cez zimu potrebujú len málo vody. Na jar odobraté odnože môžeme priamo zasadiť na trvalé miesto, dobre ich zalejeme a prihrnieme na 150 mm zeminou. Odnože zasadené do črepníkov v prvých týždňoch umiestnime na chránenom, zatienenom a vlhkom mieste.

Ak figovník pestujeme v záhrade, musíme ho na zimu prikryť. Môžeme pri ňom vykopať jarok, do ktorého prehneme zviazané konáre a tie zakryjeme zeminou, lístím, slamou, trsťou alebo kukuričným kôrovím. Dobre živené a zakorenené staršie figovníky vydržia aj -10 až -12 °C bez prikrytia, ale pri vyšších mrazoch zamŕzajú. Ak kry rastú na teplom a od vetrov chránenom mieste, sú odolnejšie. Prikrývku odstraňujeme podľa priebehu počasia pred pučaním na jar asi v marci, zamrznuté časti konárov zrežeme.

Figovníky, ktoré pestujeme v nádobách, prezimujeme v miestnosti pri 0 °C, v marci ich umiestnime na slnečné a chránené miesto v záhrade. Sú nenáročné, dobre znášajú aj suché a vápenaté pôdy, pravda v pôde bohatej na živiny lepšie rastú a bohatšie rodia. Rastliny v nádobách musíme pravidelne prihnojovať.

Zakorenené odrezky a odnože začínajú rodiť v 2.-4. roku. Figovníky u nás kvitnú najviac dvakrát: z jesenných kvetov sa vytvoria malé plody, ktoré prezimujú a dozrievajú v júli a v auguste. Z jarných kvetov sa vyvinú plody v auguste až septembri a ak je dlhá a teplá jeseň, môžeme zberať bohatú úrodu. Plody sa konzumujú čerstvé, ale najčastejšie sa spracúvajú, sušia, alebo konzervujú ako kompóty, džemy, víno a pod.