Rakytník rešetliakovitý

Podľa obsahových látok patrí medzi najvýznamnejšie ovocniny. Je nenáročný, k prostrediu veľmi prispôsobivý, charakteristický množstvom oranžových alebo žltých bobúľ. Vhodný je najmä do záhrad.

Je to úžitkovo-okrasná rastlina cenená pre vysokú odolnosť proti mrazom, stále úrody a nenáročnosť na pestovanie. Na stanovište nemá osobitné nároky. Darí sa jej v pôdach dobre zásobených vápnikom. Dobre znáša i trvalé zatrávnenie s častým kosením trávy a jej následným nastielaním. Pôdu po výsadbe kypríme len plytko, aby sme nepoškodili korene. Keďže je to dvojdomá rastlina, pri výsadbe samičích rátame aj so samčími rastlinami. Spon výsadby sa určuje v závislosti od pestovateľského tvaru. Pri pestovaní v tvare kra je vhodný spon 4,0×2,5-4 m, v tvare stromčeka 5-6×5 m. Rastliny vytvárajú široký koreňový systém so značným počtom odkopkov. Táto vlastnosť sa využíva pri ich vysádzaní na spevnenie pôdy na svahoch.

Rozmnožuje sa vegetatívne aj generatívne. Pre záhradkárov je vhodné rozmnožovanie pomocou koreňových odkopkov, najvhodnejšie však je zakoreňovanie polodrevitých odrezkov počas vegetácie. Sadenice vysádzame skoro na jeseň. Vegetatívne rozmnožené rastliny začínajú rodiť už v 3. až 4 roku po vysadení. Plody zberáme podľa odrody a podmienok pestovania od polovice augusta. Zber je pri jeho pestovaní najväčší problém. Najjednoduchší spôsob je odrezať časti konárikov s plodmi a ich dodatočné obratie. Úrody sa pohybujú od 4,4 kg do 7,4 kg na rastlinu.

Odrody

U nás sa väčšinou pestujú kultúrne odrody rakytníka rešetliakovitého bez tŕňov. V Listine registrovaných odrôd sú zaradené dve nemecké odrody – ‘Hergo’ a ‘Pollmix’. Zo slovenských odrôd sú to ‘Bojan’ a ‘Slovan’, vyšľachtené vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, Bojnice, registrované od roku 2006. Pokusy sa však robia aj s odrodou Leikora a ruskými odrodami Masličnaja, Novosť Altaja a ďalšími.

Viete, že…

• konzumácia plodov lieči žalúdočné ochorenia aj vredy, hojí sliznice pľúc a priedušiek, prospieva kĺbom, lieči reumu a dnu a ďalšie ochorenia?
• výrobky z plodov rakytníka rešetliakovitého priaznivo pôsobia pri úprave vysokého krvného tlaku?
• z plodov možno pripraviť koncentrát šťavy typu „Sanquick“, získať vysoko hodnotný olej a výlisky, ktoré sa môžu využiť na prípravu čajov alebo ako prísada pri výrobe poživatín typu „musli“?
• rakytníkový olej pri vonkajšom používaní hojí rany, popáleniny, zapareniny a takmer všetky kožné ochorenia?
• plody sa v ľudovom liečiteľstve používajú preventívne ako ochrana pred infekciami?
• účinné látky posilňujú zrak, pôsobia proti skleróze a spomaľujú proces starnutia?

Rakytníkový olej

Plody usušíme na mierne teplom mieste, musia si zachovať pôvodnú farbu a vôňu. Potom ich rozdrvíme a zalejeme slnečnicovým alebo olivovým olejom, na vnútorné užívanie najlepšie panenským, aby bola drvina dobre zakrytá. Necháme 2-3 týždne stáť na teplom mieste. Denne dobre pretrasieme. Precedíme, zvyšok pretlačíme cez riedke plátno. Skladujeme v tmavej fľaši. Užívame trikrát denne jednu lyžičku.

Plody rakytníka v mede

Menšie poháre naplníme čerstvými plodmi a zalejeme ich medom. Ak ich nebudeme hneď konzumovať, môžeme ich vysterilizovať a užívať napríklad v zimnom období.

Šťava

– získaná odšťavením bežným odšťavovačom je dobrý osviežujúci a tonizujúci nápoj,
– je zdrojom anorganických látok, hlavne draslíka, sodíka, vápnika, horčíka a nenahraditeľných esenciálnych aminokyselín,
– obsahuje malé množstvo glukózy a fruktózy, ako aj bielkovín.

Plody

– sú výdatným zdrojom vitamínu E – najviac zo všetkých rastlinných plodov, C, P a betakaroténu – provitamínu A, skupiny vitamínov B, tuku a organických kyselín,
– pri ich spracovaní na džemy a iné výrobky, kde sa využíva celá bobuľa, získaný produkt má vysoký obsah draslíka, fosforu , horčíka, vápnika a sodíka.