S chuťou melóna
Medzi našimi pestovateľmi si získava čoraz väčšiu obľubu pre svoj vzhľad a rýchly nástup do rodivosti. Bohato rodí totiž už v prvom roku pestovania. Veľmi atraktívne plody sú svetložltej farby a majú nepravidelné fialové pásiky. Veľké sú približne 10 cm a majú vajcovitý tvar. Ich chuť aj farba najviac pripomína melón cukrový s príchuťou hrušky. Obsahujú asi sedem percent cukrov a 30 až 60 mg vitamínu C v 100 g dužiny. Rastlina pochádza z oblastí stredného Peru, plody sa k nám dovážajú z Talianska a Nového Zélandu.
Pestovanie
Pepino patrí do čeľade ľuľkovitých rastlín, kam zaraďujeme aj rajčiaky, baklažány či zemiaky. Teplotné nároky má približne rovnaké ako rajčiaky, potrebuje však asi o päťdesiat dní dlhšie vegetačné obdobie. Vyžaduje ľahkú až stredne ťažkú, dobre vyhnojenú zeminu. Pestujeme ho vo väčších črepníkoch, lebo od veľkosti nádoby a kvality substrátu závisí aj chuť a množstvo plodov. Vhodné sú debničky alebo črepníky, ktoré treba umiestniť na podstavec alebo zavesiť, lebo ker pod hmotnosťou plodov nadobúda previsnutý tvar. Ak nádobu zavesíme, musíme pamätať na to, že na väčšom, dobre vyvinutom kríčku môže byť až 30 kg plodov.
Pri pestovaní pepina sa snažíme čo najviac napodobniť podmienky pôvodného prostredia. Môže sa síce pestovať takmer všade, no iba vo svojej domovine vytvára trváci ker. U nás ho väčšinou pestujeme len dva až tri roky vo väčších kontajneroch s dostatkom vody a hnojenia. Vyžaduje aj priame slnečné svetlo, dokonca znáša i slnečný úpal. V trvalom polotieni zhadzuje kvety. Pri vývine plodov je náročné na teplotu a vlahu. Substrát by mal byť dostatočné vlhký, no nie premokrený. Počas horúcich letných dní zalievame ráno aj večer odstátou vodou. Hoci je pepino húževnatá rastlina, pri presušení koreňového balu rýchlo vädne.
Rozmnožovanie
Pepino si môžeme rozmnožiť odrezkami z prezimovanej rastliny. Na jar ju prihnojíme a s pribúdajúcim svetlom začne mohutne rásť. Začiatkom apríla odoberáme odrezky dlhé asi 10 cm, aby mali aspoň tri púčiky. Vrchné listy ponecháme, spodné odstránime, odrezok za tretím pazušným púčkom šikmo zrežeme a dáme zakoreniť do pohára s vodou. Keď sa onedlho objavia biele korene, rastlinku zasadíme. Vhodné je vytvoriť okolo nádoby s odrezkami vlhkejšiu mikroklímu, napríklad použitím mikroténového vrecúška. Pepino sa dá rozmnožovať aj priamym zapichnutím odrezkov do pôdy. Koncom mája môžeme rastliny vyložiť na vonkajšie stanovište, ktoré by malo byť slnečné. Počas vegetácie prihnojujeme hnojivom určeným na plodovú zeleninu. Začiatkom júla sa začnú objavovať kvety, ktoré opelia včely, hmyz aj vietor. Plody rastú rýchlo a koncom augusta menia farbu zo zelenej na žltooranžovú a dozrievajú. Kým prídu prvé mrazíky, pozberáme asi polovicu úrody. Druhú časť získame po prenesení do svetlej miestnosti, kde postupne dozrejú.
Prezimovanie
Keďže je rastlina citlivá na chlad, musíme ju v jeseni odniesť dovnútra a prezimovať podobne ako napríklad muškáty, pri teplote 10 až 14°C. Zálievku obmedzíme. Počas zimy zhodí takmer všetky listy, čo je prirodzené. Potom urobíme rez na dva až tri púčiky, aby sme podporili rodivosť v budúcom roku.
Tri zásady pestovania:
1. Predpestovanú sadenicu s dobre vyvinutým koreňovým balom vyložíme koncom mája na slnečné stanovište.
2. V prvom roku je vhodné do nádoby zasadiť dve rastliny, aby úroda bola znásobená. Na ďalší rok ich pestujeme v samostatných črepníkoch.
3. Veľmi dôležitá je pravidelná a výdatná zálievka. Každý týždeň prihnojujeme plným hnojivom, napríklad Kristalonom.
Vizitka rastliny
Názov: ľuľok mäkkostnatý (Solanum muricatum)
Vzhľad: ker dorastajúci do výšky 80 cm
Kvety: fialové
Listy: kopijovité, dlhé 15 cm
Zaujímavosť: netrpí chorobami
