Ovocie

Liči a jeho príbuzní

Najčastejšie sa v obchodoch stretávame s malými červenkastými plodmi liči. Natrafiť však môžeme aj na chlpatý rambután a svetlohnedé okrúhle plody longany.

Liči

Dvojslivka čínska, ako napovedá jej názov, pochádza z Číny. Rastie však aj v ďalších ázijských krajinách, ale aj na Novom Zélande, v Afrike i Latinskej Amerike. Stromy majú veľké tmavozelené listy, drobné zelenobiele kvietky sú usporiadané do dlhých prevísajúcich súkvetí. Z opelených kvetov sa však vyvinie len niekoľko plodov, väčšina opadne.

Plody sú výborné ovocie so všestranným využitím. Sú oválne, veľké tri až päť centimetrov, pokryté tvrdou ružovkastou škrupinkou s drobnými výrastkami. Podobajú sa na malú šišku. Jedia sa čerstvé, môžu sa sušiť i kompótovať. Sušené sú v Oriente veľmi obľúbené, pridávajú sa napríklad do čaju. Liči je veľmi zdravé; obsahuje viac vitamínu C ako citrusy. Okrem toho sa v ňom nachádzajú napríklad riboflavíny a fosfor. Konzumuje sa dužina, ktorá sa ľahko vylúpne z tvrdého obalu. Je šťavnatá a sladkokyslá. Každému chutí inak, niekomu napríklad pripomína hrozno, inému možno viac mandarínky či marhule. V dužine je jedno veľké tmavé lesklé semeno oválneho tvaru.

Vizitka rastliny

Názov: dvojslivka čínska alebo liči (Litchi chinensis)
Vzhľad: vždyzelený strom, vysoký aj viac ako 10 m
Kvety: prevísajúce súkvetia dlhé 30 až 70 cm
Zaujímavosť: dožívajú sa stovky rokov

Longana

Listy a kvety eufórie longanovej sú veľmi podobné dvojslivke čínskej. Pochádza tiež z juhovýchodnej Ázie. Ročne sa z jedného stromu získa úroda okolo 200 kg ovocia. Po odtrhnutí sa na udržanie čerstvosti plody prudko schladia v ľadovej vode. Skladujú sa v priestoroch s vysokou vzdušnou vlhkosťou, aby sa nevysušili.

Plody sú veľké asi ako čerešňa. Škrupina má oranžovú, neskôr svetlohnedú farbu. Pod ňou je biela priesvitná dužina, ktorá je veľmi šťavnatá. V jej vnútri sa nachádza jedno okrúhle čierne semeno, pripomínajúce oko, preto longanu ľudovo nazývajú aj dračie oko. Má zvláštnu sladkokyslú chuť. Konzumuje sa surová, pridáva sa tiež do slaných i sladkých jedál, ale najčastejšie sa používajú sušené plody. Longana sa využíva najmä v tradičnej čínskej medicíne. Prisudzujú jej upokojujúce účinky na tráviaci trakt. Semená sú bohaté na saponín a používajú sa pri výrobe mydiel a šampónov.

Vizitka rastliny

Názov: eufória longanová alebo longana (Euphoria longana)
Vzhľad: strom dorastá až do výšky 12 a do šírky 14 m
Kvety: prevísajúce súkvetia dlhé 30 až 70 cm
Zaujímavosť: semená sú bohaté na saponín

Rambután

Obličkovník rambutánový pochádza z nížinných dažďových lesov Malajzie a je veľmi populárny v celej juhovýchodnej Ázii, kde sa pestuje na plantážach, ale aj v záhradách, podobne ako u nás jablone. Vysoké vždyzelené stromy začínajú rodiť asi v treťom roku. Dvakrát ročne sa doslova obalia červenkastými strapcami z malých okrúhlych plodov, ktorých môže byť na jednom strome aj päťtisíc. K nám sa dovážajú najmä zo Srí Lanky a Thajska.

Rambután by sa dal na prvý pohľad prirovnať k plodom nášho pagaštana. Šupka má červenú farbu a je pokrytá dlhými mäkkými červenými alebo svetlými chĺpkami, ktoré sú na konci väčšinou mierne zahnuté. Ich pomenovanie pochádza z malajského slova rambut, čo znamená vlasy. Guľaté až oválne plody vyrastajú v súplodiach, ktoré môžu mať dĺžku až jedného metra. Jednotlivé plody majú krátku hrubú stopku a sú veľké asi ako slivka. Vnútri sa ako u predchádzajúcich druhov skrýva biela až ružovkastá dužina. V nej sa nachádza väčšie semienko, ktoré je mierne jedovaté. Dužina má sladkokyslú chuť, podobnú ako liči, ale je aromatickejšia. Konzistenciou pripomína čerešňu. Rambután patrí v juhovýchodnej Ázii k najoblúbenejším druhom ovocia. Z 80 percent ich tovrí voda, ďalej obsahujú malé množstvo živín, najmä vitamín C. Jedia sa surové alebo sa ošúpané a odkôstkované plody zavárajú s cukrom či spracúvajú na marmelády a želé.

Vizitka rastliny

Názov: obličkovník rambutánový alebo rambután (Nephelium lappaceum)
Vzhľad: vždyzelený strom, vysoký až 25 m
Kvety: usporiadané do vzpriameného chlpatého súkvetia
Zaujímavosť: okrem červených odrôd existujú aj žlté

Vypestujme si sami

• Liči sa môžeme pokúsiť vypestovať si v byte, ešte lepšie v skleníku. Stačí, ak z kúpeného plodu vyberieme semienko. Dôležité je, aby bolo veľké a plné. Malé a scvrknuté je neoplodnené, a teda by nevyklíčilo. Opláchneme ho, necháme jeden až dva dni obschnúť. Dlhšie však nečakáme, lebo stráca klíčivosť. Potom ho naležato zasadíme do črepníka asi do hĺbky jedného centimetra. Asi do mesiaca sa objavia ružovkasté semenáčiky. Pomerne rýchlo vyrastú do výšky asi 30 centimetrov a potom sa vyvíjajú len veľmi pomaly.
• Pestujeme ich vo výživnej kyprej pôde, zo začiatku ich raz za rok prihnojíme. Staršie rastliny hnojíme častejšie. Pravidelne polievame najlepšie dažďovou alebo aspoň odstátou vodou. Keďže ide o subtropické rastliny, vyberieme im slnečné miesto, ale najmä mladé rastliny chránime pred úpalom a veľkou horúčavou. V lete ich môžeme vyložiť do záhrady, no umiestnime ich na stanovište chránené pred vetrom. V zime ich preložíme do priestoru, kde sa teplota pohybuje od 5 do 12 °C.
• Podobným spôsobom si môžeme vysadiť aj semienka z rambutánu i longany. Ak chceme urýchliť klíčenie, nádoby s vysadenými semenami položíme na radiátor. Musíme však dávať pozor na to, aby pôda nikdy nevyschla. Rambután aj longana vytvárajú samčie a samičie rastliny, takže keby sme sa chceli dočkať plodov, museli by sme pestovať viac exemplárov.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Pozrite aj
Zatvoriť
Back to top button
Total
0
Share