Kivano

Pochádza z južnej Afriky, kde dodnes rastie vo voľnej prírode. Je to plazivá tekvicovitá rastlina s veľmi ozdobnými plodmi, pre ktoré sa pestuje aj inde na svete. Jasnozelené chlpaté listy sa vzhľadom aj vôňou podobajú na listy uhoriek. Svetložlté kvety vyrastajú v pazuchách listov. Vajcovitý oranžový plod pokrývajú krátke, tvrdé ostne.

Pestovanie

Z jedného plodu kivana (Cucumis metuliferus) získame množstvo semien. Najprv ich opláchneme a namočíme na dvanásť hodín do teplej vody, potom vysievame veľmi plytko do zeminy. Po zasiatí zalejeme vodou a udržujeme substrát stále vlhký, nie však príliš premokrený. Semená klíčia už o štyri až sedem dní. Rastlinky obľubujú teplo a najmä svetlo. Polievame navečer, aby v noci, keď sa voda neodparuje tak rýchlo, mohla rastlina načerpať dostatok vlahy na celý nasledujúci deň. Neskôr rastlinky pretrháme a vyberieme len najsilnejšie alebo ich presadíme do skleníka. Pri presádzaní dávame pozor, aby sme zbytočne nepoškodili korienky. Kivano preto pestujeme buď vo väčších črepníkoch, kde bude mať dostatok miesta, alebo v zakoreňovačoch, s ktorými vysadíme rastliny do skleníka. Vyžaduje teplú, veľmi výživnú pôdu a rovnakú starostlivosť ako uhorky alebo tekvice. Počas leta sa silne rozkonáruje a rozrastá. Nové výhonky je vhodné skracovať, aby sa nevytvárali nerodivé stonky. Rastlina kvitne koncom leta, po dozretí plodov uhynie.

Plody

Kivano je zelenina a má skôr dekoračný charakter. Používa sa najmä na ozdobovanie ovocných mís. Kyslejšou chuťou trochu pripomína prezretá uhorku. Príležitostne sa môže použiť aj do šalátov, pričom je potrebné odstrániť tvrdšiu ostnatú šupku.