admin
Reakcie
-
Príspevky
-
Viac informácií o ibišteku si môžeš prečítať na https://www.exoflora.sk/modules/news/article.php?storyid=44
pozri sa do fóra
Vaše fotky rastlín
Tam nájdeš aj návod.Pravá palma kokosová (Cocos nucifera –
kokosovník obyčajný) rastie v trópoch a je náročná na stálu, pomerne vysokú teplotu,
vlahu i svetlo. Veľmi dôležitá je aj teplota pôdy a vlhkosť ovzdušia. V našich bytových
podmienkach je ťažké vytvoriť takéto prostredie najmä v zimnom období, preto skôr či
neskôr palma vyhynie. Kokosovník obyčajný je jednou z paliem, ktoré majú svoje
špeciálne nároky a neprispôsobujú sa zmeneným podmienkam. Problematické je ich
pestovanie aj v skleníkoch botanických záhrad či už vo voľnej pôde alebo v nádobách.
Vypestovať palmu z kokosového semena v domácnosti je veľmi náročné a je malá
pravdepodobnosť, že bude úspešné. Obrovské semená, ktoré sa k nám dovážajú na
konzumáciu, väčšinou ešte nie sú celkom dozreté a klíčky nie sú dobre vyvinuté.
Semená s tvrdým a hrubým obalom – škrupinou je treba umelo narušiť. Celkom vyzreté a
čerstvé kokosové orechy musíme napilovať na užšom konci, potom ich dať naklíčiť do
vody alebo vlhkého perlitu. Klíčenie trvá viac týždňov pri teplote nie nižšej ako 28-32 °C.
Na pestovanie v bytoch je vhodný druh kokosovec Weddelov (Microcoelum
weddelianum) – nízka, elegantná a teplomilná palma.
V panelových bytoch je počas
vykurovacieho obdobia veľmi nízka vlhkosť vzduchu. Izbové rastliny náročnejšie na
vlhkosť vzduchu reagujú na suchý vzduch žltnutím, zasychaním listov od kraja,
opadávaním listov a kvetov. Citlivé sú okrem banánovníka aj kávovník, maranta, Ficus
benjamina, eukalyptus a iné. Ako prevenciu odporúčam náročnejšie rastliny niekoľkokrát
denne rosiť. Na rosenie je najvhodnejšie mäkká dažďová voda. Voda z vodovodu
zanechá na listoch biele fľaky, spôsobené vyzrážaním vápna.
Roztočec chmeľový (Tetranychus
urticae) patrí medzi pavúky. Škodca napáda okrem zeleniny pestovanej v skleníkoch a
fóliovníkoch aj veľký počet okrasných rastlín. Pepino dokáže v krátkom čase úplne zničiť.
Roztočec poškodzuje rastliny cicaním, dôsledkom čoho je žltnutie listov, vznik bielych
škvŕn a veľkého počtu bielych bodiek. Spodné časti listov a stonky sú opradené
pavučinkou. Chemická ochrana proti roztočcom sa robí špeciálnymi prípravkami –
akaricídmi, napr. Omite 57 E (0,1 %), Telstar 10 EC (0,08 %). Postrek po 7-10 dňoch
zopakujeme, lebo nie je účinný na vajíčka škodcu. V tomto prípade by bolo ideálne
použiť biologickú ochranu t. j. dravého roztoča Phytoseiulus persimilis. Dravý roztoč
napáda všetky vývojové štádiá roztočca chmeľového.
lebo ten článok je aj na tejto stránke
http://exoflora.sk/modules/news/article.php?storyid=86 alebo
http://exoflora.sk/modules/news/article.php?storyid=252
Stačí iba napisať
“kivi” a vyhľadať.
