Machovky sú príbuzné s paprikami, rajčiakmi, baklažánmi či zemiakmi. Hoci sa konzumujú ako ovocie, patria medzi zeleninu. Existuje ich okolo sto druhov, u nás sú známe tri – machovka čerešňová, peruánska a lepkavá.

Machovka čerešňová

V našich záhradách sa machovka čerešňová (Physalis alkekengi) pestuje pomerne často, známejšia je však pod ľudovým názvom židovská čerešňa. Pestuje sa najmä pre ozdobné kvetné kalichy, ktoré sa používajú na aranžovanie. V jeseni, keď už ostatné kvety strácajú svoj šarm, sa ich malé lampášiky v záhonoch rozsvietia sýtooranžovou farbou a zostávajú na rastlinách aj potom, keď listy opadnú. Po čase ich farba vybledne, stáva sa priesvitnou a vnútri žiari malá červená bobuľa – plod. Nevítanou vlastnosťou tejto machovky je, že sa veľmi rýchlo rozrastá, takže po čase môže potlačiť rastliny vo svojej blízkosti. Preto ju vysádzame napríklad k plotom alebo do kúta záhrady. V záhone si môžeme pomôcť tak, že ju zasadíme do nádoby bez dna, napríklad starého vedra, alebo nežiaduce podzemky priebežne odsekávame rýľom.

Machovka lepkavá

Príbuzným druhom je machovka lepkavá (Physalis ixocarpa), jej bobule sú však oveľa väčšie, môžu mať v priemere až päť centimetrov. Zrelé sú tiež ukryté v slamovožltom papierovitom kalichu. Ako rastú, vyplnia celú jeho dutinu a často tento ochranný obal roztrhnú. Šupka zrelých plodov je tuhá, lesklá a lepkavá. Najčastejšie má žltkastú farbu, no existujú aj plody modré alebo fialové. Šťavnatá dužina je po dozrení sklovitá, má kyslastú až sladkú chuť, ktorá trochu pripomína egreše. Okrem toho, že plody konzumujeme surové, môžu sa aj tepelne upraviť, podobne ako rajčiaky.

Machovka peruánska

V obchodoch ponúkajú plody machovky peruánskej (Physalis peruviana) obyčajne zabalené v malej priesvitnej plastovej škatuľke. Majú slamovožltú farbu a sú to vlastne kalichy, v ktorých sú ukryté samotné plody – malé guľaté žlté „čerešničky“. Bobuľky sú približne jeden až dva centimetre veľké a majú príjemnú sladkokyslú chuť. Dajú sa konzumovať v surovom stave, môžeme ich pridávať do ovocných šalátov alebo použiť na ozdobenie pohárov s exotickými alkoholickými nápojmi či so zmrzlinou. Otvorené kalichy s farebnou guľôčkou uprostred totiž pôsobia veľmi dekoratívne. Plody majú hladkú tenkú šupku, pod ktorou je šťavnatá dužina s oranžovým nádychom, plná veľmi drobných, plochých, žltkastých semienok. Konzumujú sa spolu s dužinou. Bobule obsahujú najmä fosfor, vápnik a železo a sú bohaté aj na vitamíny. Vitamínu C obsahujú dokonca viac ako citrón. Dajú sa z nich pripraviť aj marmelády, želé či čatní. Výborné sú aj usušené ako hrozienka. Treba však dávať pozor, lebo nezrelé plody sú jedovaté!

Ako ich pestovať

Hoci sú machovky pôvodom subtropické rastliny, pochádzajúce z Ánd, Mexika či Strednej Ameriky, darí sa im všade tam, kde rajčiakom, ba sú dokonca menej náročné. Citlivo však reagujú na teploty pod bodom mrazu, preto ich na hriadku vysádzame až po posledných jarných mrazíkoch. Priesady si môžeme dopestovať zo semienok, ktoré vysievame koncom marca alebo začiatkom apríla; klíčia totiž dosť pomaly. Hotové priesady vysadíme na hriadku na vzdialenosť asi sedemdesiat centimetrov, lebo rastliny sú mohutné a bohato sa rozkonárujú. U nás dorastajú do výšky jeden až jeden a pol metra a cez zimu vymrznú. Cez sezónu ich pravidelne zavlažujeme, ale neprelievame. Pre jednoduchší zber je výhodné rastliny priviazať ku kotlíkom, aby sa neváľali.

Plody zberáme, keď kalichy začínajú zasychať a keď sa ich farba zo svetlozelenej zmení na žltkastú. Je to asi tri až štyri mesiace po sejbe, obyčajne začiatkom augusta. Zberáme postupne až do prvých mrazíkov. Z jednej rastliny môžeme získať desiatky až stovky bobúľ. Pozberané plody aj s obalmi sa dajú skladovať niekoľko mesiacov.



Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...