Agávy, podobne ako palmy, patria neodmysliteľne k juhu. Pomedzi ich listy, smerujúce k slnku, sa nám obrazne objavujú pusté stráne a modré more. Tento pohľad sa k nám dostal z oblasti Stredomoria, kde však ešte pred niekoľkými storočiami nerástli. Pred objavením Ameriky totiž v Európe neboli známe.

Dnes je popísaných okolo 400 druhov, ktoré patria de čeľade Agavaceae spolu d ďalšími známymi rodmi, ako sú napríklad Nolina, Calibanus a Sansevieria. Sú rozšírené najmä na severe Južnej Ameriky, v Strednej Amerike, Mexiku, južných častiach Severnej Ameriky a na Antilských ostrovoch. Mnoho druhov sa využíva ako hospodárske rastliny, kde sa spracovávajú takmer všetky ich časti, a to nielen v ich domovine, ale aj inde vo svete, kde našli vhodné podmienky na rast. K najznámejším produktom patria napríklad sisalové vlákna alebo známy alkoholický nápoj tequila.

Opis a pestovanie

Listy majú zelenú, sivú alebo modrosivú farbu, občas sú zdobené bielymi pásikmi. Tvoria listovú ružicu, sú mäsité, neraz silne sukulentné, okraje a konce sú takmer vždy ostnaté. Niektoré druhy majú úzke, suchovzdorné listy.

V domovine začínajú kvitnúť ako desať- až dvadsaťročné, u nás za dvojnásobne dlhší čas. Niektoré agávy majú nespočetné kvety na stonke vysokej aj niekoľko metrov a hrubej ako kmeň stromu. Po dozretí plodov často uhynú, pretože sa veľmi vyčerpajú. Preto pred kvitnutím často vytvárajú bočné odnože, ktoré majú vlastné korene a vyvíjajú sa ako samostatné rastlinky. Nie je však problém pestovať ich aj zo semien, ktoré sú ploché, papierovité, čierne a v priemere do 10 mm veľké.

Rastliny tohto rodu vyžadujú čo najviac slnečného žiarenia a čerstvého vzduchu, preto sa najlepšie pestujú vonku v záhrade. Malé a stredne veľké agávy pestujeme v primeraných črepníkoch alebo miskách, veľké exempláre možno vysadiť priamo do zeme. Počas vegetačného obdobia im dožičme dostatok vody, ale nesmieme ich preliať. Koncom jesene, prípadne tesne pred príchodom nočných prízemných mrazíkov ich premiestnime na prezimovacie stanovište. Nájdu sa však aj druhy, ktoré sú schopné na dobre chránenom mieste prezimovať aj vonku. Pochádzajú z južných častí Spojených štátov, kde teploty neraz klesajú na -25 až 35 °C. Sú to napríklad Agave lechuquilla, A. utahensis, A. schotii, A. parryi, A. desertii a ďalšie, ktoré zdatný pestovateľ dokáže bez problémov prezimovať aj u nás.

Ostatné agávy prezimovávame v svetlej miestnosti alebo pivnici pri teplote 3 – 6 °C bez zálievky. Pri vyšších teplotách by rastliny začali rásť a nové listy by boli tenšie, svetlejšie a lámavejšie, ako sú letné listy.

Presádzame ich tesne pred vyložením na letné stanovište. Používame zmes listovky, hnoja, hliny a piesku. V byte možno pestovať len druhy menšieho vzrastu, pretože veľké jedince zaberajú veľa miesta a pre svoje silné, ostré ostne sú aj dosť nebezpečné. Z týchto príčin ich aj vonku vysádzame na také miesto, kde nebudú zavadzať a zároveň vynikne ich neuveriteľná nádhera.

Najznámejšie druhy

Najznámejším a najrozšírenejším druhom je agáva americká (Agave americana) a jej rôzne mutácie, napríklad Agave america var. alba, ktorá ma biele pásiky na okrajoch listov. Základný typ dosahuje aj obrovské rozmery, ktoré sú síce impozantné, ale manipulácia s nimi je problematická a nebezpečná. Tento druh asi po tridsiatich rokoch zakvitne aj u nás.

Veľmi krásna je aj agáva kráľovnej (Agave victoriae-reginae) a Agave ferdinandi-regis, ktoré sú stredného vzrastu a na listoch majú krásne biele pásiky tvoriace rozmanité obrazce. Staré kaktusy nepotrebujú veľa miesta, rozrastajú sa samovoľne a práve tieto exempláre majú vysokú zberateľskú hodnotu.

Ďalším dekoratívnym druhom je Agave stricta. Má veľmi úzke, v priereze trojhranné listy, ktoré dosahujú dĺžku tridsať až tridsaťpäť centimetrov s ostrým ostňom na konci. Staré jedince pripomínajú obrovskú ježuru. Tento druh po odkvitnutí nehynie, pretože vytvára dostatočné množstvo dcérskych odnoží a jeho telo sa rozkonáruje na niekoľko hláv. Podobným druhom je Agave stiata, a to nielen pre ich podobný názov.

Japonským firmám sa podarilo z niekoľkých veľkých druhov vyšľachtiť malé až miniatúrne klony, ktoré sú prekrásnymi a vernými kópiami ich prarodičov. Ich prednosťou je, že tiež vytvárajú bočné výhonky, preto nie je problém s ich rozmnožovaním, takže budú postupne dostupné aj pre bežných záujemcov. Patrí medzi ne napríklad potatorum var. verschafeltii f. minima.

Zaujímavé druhy sú v skupine Xysmagave. Sú malé alebo stredne veľké, s bielymi vláknami na okraji listov. Sem patria Agave multifilifera, A. polyanthifolia, A. schotii, A. parviflora.
Agávy si zaslúžia náš obdiv, a preto odporúčam každému, kto má na to podmienky, aby si zaobstaral niekoľko druhov. Časom sa z nich určite stanú špecialisti a znalci tejto zaujímavej čeľade rastlín.



Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...